Autodidaktický test hodnotený kreditmi SACCME

1. Hlavné osteoporotické zlomeniny sú:

• a) fraktúra chrbtice
• b) fraktúra proximálneho femuru
• c) fraktúra členkovej kosti
• d) všetky z uvedených

2. Pre vzájomný vzťah „diabetes mellitus 2.typu a osteoporóza“ platí:

• a) pacienti s DM2T majú zníženú kostnú denzitu
• b) u pacientov s DM2T je kostná denzita v norme, alebo len mierne znížená
• c) napriek dobrej kostnej denzite majú zvýšené riziko fraktúr
• d) riziko fraktúr je u pacientov s DM2T veľmi nízke 

3. Optimálne sérová hladina 25-OH-vitamínu D z osteologického hľadiska je:

• a) medzi 10 až 20 ng/ml
• b) viac ako 30 ng/ml
• c) viac ako 50 ng/ml
• d) hladina vitamínu D nemá vplyv na kostný metabolizmus

4. Anabolickú modalitu liečby osteoporózy poskytuje:

• a) bisfosfonáty, ako základné antiporotické lieky
• b) denosumab
• c) teriparatid
• d) stroncium ranelát

5. Výskyt postihnutia štítnej žľazy u pacientov s diabetes mellitus je:

• a) u asi 6% pacientov s DM sa vyskytujú tyreopatie
• b) tyreopatie postihujú asi 10–15% diabetikov
• c) ženy s DM sú ohrozené najmä autoimunitným zápalom štítnej žľazy
• d) z neimunitných tyreopatií je u diabetikov najčastejšie eufunkčná struma pri nedostatku jódu

6. Ako ovplyvňujú tyroidálne hormóny metabolizmus sacharaidov:

• a) vplývajú na resorpciu sacharidov
• b) ovplyvňujú metabolizmu sacharidov v pečeni
• c) ovplyvňujú metabolizmus sacharidov v periférnych tkanivách
• d) znižujú syntézu glykogénu v pečeni

7. Medzi najčastejšie ochorenia štítnej žľazy diabetikov patria:

• a) Gravesova-Basedowova choroba
• b) syndróm nízkeho T3
• c) Hashimotova tyreotitída
• d) medulárny karcinóm štítnej žľazy

8. Pri manifestnej hypotyreóze u diabetikov:

• a) zvýšené hodnoty TSH a normálne hodnoty tyreoidálnych hormónov
• b) znížené hodnoty TSH a normálne hodnoty tyreoidálnych hormónov
• c) zvýšené hodnoty TSH a znížené hodnoty fT4 a T3
• d) zvýšené hodnoty TSH a zvýšené hodnoty fT4 a T3

9. Ako hypotyreóza vplýva na DM a manažment diabetika?

• a) vedie k častým protrahovaným hypoglykémiám
• b) urýchľuje rozvoj makrovaskulárnych komplikácií
• c) pri korekcii hypoglykémie pacienti reagujú promptnejšie
• d) je znížená účinnosť inzulínu čo vedie k postprandiálnym hyperglykémiám

10. O postihnutí pečene u obéznych diabetikov s DM2T platí:

• a) takmer 50 % obéznych diabetikov má ultrasonografické známky steatózy pečne
• b) histologicky sa jedná najčastejšie o čistú steatózu
• c) vyšše tretina obéznych diabetikov má už známky fibrózy resp. incipientnej cirhózy
• d) diabetici majú rovnaké riziko steatózy pečene ako nediabetická populácia
•  

11. Ktorý typ dyslipoproteinémie je najrizikovejší z hľadiska rozvoja steatózy pečene:

• a) izolovaná hypercholesterolémia
• b) zmiešaná hyperlipidémia
• c) hypertriaclyglycerolémia
• d) zvýšené hladiny HDL-cholesterolu

12. Ktoré vyšetrenia sú vhodné na včasné odhalenie steatózy pečene u DM:

• a) ultrasonografia
• b) vyšetrenie GMT, ALT
• c) vyšetrenie celkového aj konjugovaného bilirubínu
• d) biopsia pečene

13. O výskyte metabolického syndrómu u pacientov s Cushingovým syndrómom platí:

• a) diagnostické kritériá metabolického syndrómu spĺňa asi 30 % pacientov s Cushingovým syndrómom
• b) v patogenéze metabolického syndrómu u pacientov s Cushingovým syndrómom zohráva zásadnú a hlavnú úlohu deficit inzulínu
• c) na zvýšenom riziku metabolického syndrómu u pacientov s Cushingovým syndrómom sa spolupodieľa centrálna obezita a inzulínová rezistencia
• d) u viac ako 50 % pacientov s Cushingovým syndrómom je prítomná hraničná glykémia nalačno, porucha glukózovej tolerancie alebo manifestný diabetes mellitus

14. Ako zasahuje kortizol do metabolizmu sacharidov?

• a) zvýšené koncentrácie kortizolu vedú k dysfunkcii B-buniek pankreasu
• b) kortikoidy znižujú inzulinotropný účinok GLP-1
• c) kortizol znižuje inzulínovú rezistenciu v pečeni aj vo svaloch
• d) kortizol moduluje expresiu a aktivitu niektorých adipokínov

15. Manažment metabolických porúch u pacientov s Cushingovým syndrómom zahŕňa:

• a) liečba základného ochorenia analógmi somatostatínu
• b) liečbu DM zvyčajne zahajujeme podávaním metformínu alebo inzulínu pri dekompenzovanom DM
• c) pri manažmente DM sú analógy GLP-1 kontraindikované
• d) pasireotid je nevhodný vzhľadom na zvýšenie rizika poruchy glukózovej tolerancie

16. Syndróm polycystických ovárií je charakterizovaný:

• a) len ultrasonografickým obrazom cystických ovárií
• b) hyperandrogenémiou s klinickými prejavmi
• c) poruchou menštruačného cyklu
• d) inzulínovou rezistenciou rôznej intenzity

17. Nízka hladina vitamínu D spôsobuje:

• a) zlepšenie inzulínovej senzitivity
• b) pokles produkcie inzulínu B-bunkami
• c) zhoršenie parametrov lipidového profilu
• d) žiadne z uvedených

18. Adekvátnu kompenzáciu DM dosahuje v Európe:

• a) asi 80 % pacientov
• b) približne polovica pacientov s DM
• c) iba približne 30 % pacientov
• d) menej ako štvrtina pacientov s DM

19. Medzi významné zistenia štúdie EDGE môžeme zaradiť:

• a) vysokú prevalenciu suboptimálnej glykemickej kompenzácie u pacientov s DM2T liečených v dennej klinickej praxi monoterapiou
• b) po pridaní druhého PAD viac ako polovica pacientov dosiahla pokles HbA_1c > 0,3 % bez nežiadúcich efektov
• c) zlepšenie kompenzácie po pridaní vildagliptínu bolo porovnateľné s komparatívnym ramenom
• d) výsledky subanalýzy pacientov zo Slovenska sa vôbec nezhodujú s výsledkami celosvetrovej observačnej štúdie

20. Výsledky štúdie EDGE preukázali, že vildagliptín ako druhé PAD pri manažmente pacientov s DM2T:

• a) je bezpečná modalita liečby
• b) vedie k adekvátnemu zlepšeniu glykemickej kompenzácie na cieľovú hladinu HbA_1c ≤ 7 % DCCT
• c) vedie k nárastu telesnej hmotnosti o ≥ 5 % východiskovej hodnoty
• d) zlepšenie glykemickej kompenzácie nebolo spojené so zvýšením rizika hypoglykémie

Správne môžu byť aj viaceré odpovede.

Správne odpovede označte na priloženom korešpondenčnom lístku.