Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
Hematologické malignity sú nezriedka komplikované sekundárnou imunodeficienciou (SID). Ide najmä o hypogamaglobulinémiu, ktorá často vedie k zvýšenému výskytu infekcií, bežných aj oportúnnych. Toto môže zásadným spôsobom prispievať k zdržaniam v liečbe.
Intravenózna substitúcia imunoglobulínov (IVIG) znižuje počet infekcií, potrebu podávania antibiotík aj počet dní hospitalizácie. Subkutánne podanie imunoglobulínov (SCIG) je účinné, ale môže byť sprevádzané nižšou biologickou dostupnosťou a potrebou viacerých vpichov alebo častejších infúzií. Facilitované subkutánne podanie imunoglobulínov s použitím rekombinantnej ľudskej hyaluronidázy vykázalo pri primárnych imunodeficienciách účinnosť porovnateľnú s IVIG. Spája výhody IVIG a SCIG – možnosť samostatnej aplikácie, dobrú biologickú dostupnosť, dlhšie intervaly medzi infúziami aj nižšie riziko nežiaducich reakcií spojených s aplikáciou. Dát o využití fSCIG pri sekundárnych imunodeficienciách je však menej.
Grécki autori analyzovali dáta z reálnej klinickej praxe týkajúce sa podania fSCIG u pacientov so SID. Vychádzali pritom z odporučení Európskej spoločnosti klinickej onkológie (ESMO), týkajúcich sa podávania imunoglobulínov u chorých s hematologickou malignitou – prítomnosť hypogamaglobulinémie a opakovanej bakteriálnej infekcie. Cieľom bolo dosiahnuť spodnú hladinu IgG nad 6,0 g/l. Dávka fSCIG bola 0,4 − 0,8 g/kg/mesiac.
V rámci tejto štúdie užívalo fSCIG 45 pacientov. Podaných bolo 962 infúzií, s mediánom 19 (3 − 48) infúzií na osobu. Medián dĺžky liečby bol 23,5 (1,0 − 44,8) mesiaca.
Po zacvičení počas prvých 5 aplikácií v zdravotníckom zariadení bolo schopných si samostatne/s pomocou ošetrovateľa aplikovať liečivo 39 (86,7 %) pacientov. Viac než 700 z 962 infúzií tak bolo podaných mimo nemocnice.
Bez nežiaducej reakcie bolo 39 účastníkov. U 6 sa objavila najmenej jedna nežiaduca reakcia – horúčka, bolesť hlavy, vyrážka, opuch mieška, 1× hlboká žilová trombóza. Infekcia sa objavila u 11 (24,4 %), vo všetkých prípadoch išlo o stupeň 2, s výnimkou apendicitídy stupňa 3, ktorá bola riešená chirurgicky.
Po celý čas sledovania pokračovalo v liečbe 82,2 % pacientov, u 17,8 % bola liečba fSCIG prerušená. K prerušeniu došlo z dôvodu úmrtia v dôsledku malignity a v 2 prípadoch z dôvodu nežiaducich príhod spojených s liečbou. Nevyskytlo sa žiadne úmrtie spojené s infekčnou komplikáciou.
Táto skúsenosť z reálnej klinickej praxe ukazuje, že pravidelná aplikácia fSCIG u chorých s hematologickou malignitou a hypogamaglobulinémiou spojenou s opakovanými infekciami je veľmi účinná z hľadiska redukcie rizika infekčných komplikácií a je sprevádzaná nízkym výskytom nežiaducich príhod. Nezanedbateľný je tiež fakt, že podávanie fSCIG vedie k zníženiu záťaže personálu a preferuje ho absolútna väčšina pacientov.
(eza)
Zdroj: Dimou M., Pardalis V., Iliakis T. et al. Facilitated subcutaneous immunoglobulin (fSCIG) administration in secondary immune deficiency (SID) due to hematological malignancies. Efficacy and safety real-world data from a single-center in Greece. Blood 2019; 134 (Suppl. 1): 3429. doi: 10.1182/blood-2019-122834.
Páčil sa Vám článok? Radi by ste sa k nemu vyjadrili? Napíšte nám − Vaše názory a postrehy nás zaujímajú. Zverejňovať ich nebudeme, ale radi Vám na ne odpovieme.
Nemáte účet? Registrujte sa
Zadajte e-mailovú adresu, s ktorou ste vytvárali účet. Budú Vám na ňu zasielané informácie k nastaveniu nového hesla.
