Dupuytrenova choroba ako poškodenie zdravia z práce

Dupuytren’s disease as a health hazard from work

Dupuytren’s disease (Dupuytren‘s disease –⁠ DD) is a benign fibroproliferative disease affecting the palmar and digital aponeurosis. In later stages it can lead to chronic contracture usually of the fourth and/or fifth finger of the hand towards the palm. The development of DD is multifactorial with a significant genetic basis. An association with excessive alcohol consumption, smoking, diabetes mellitus, some hepatopathies, epilepsy, carpal tunnel syndrome and hand injuries has also been described. However, several studies have also confirmed the connection between DD and exposure to vibration and long-term excessive and unilateral loading. The aim of the presented work was to determine the possible connection of DD with occupational exposure in a heterogeneous working population and to define the professions with the highest prevalence of DD. The study includes 747 patients (432 men and 315 women) hospitalized in 2023 at the Department of Occupational Medicine and Clinical Toxicology of the Faculty of Medicine UPJŠ and UN LP in Košice (Slovak Republic). DD was detected in 74 cases (10%) –⁠ in 62 men (14.36%) and in 12 women (3.8%). The work confirmed the association between DD and exposure to vibrations transmitted to the hand (P = 0.002), long-term excessive and unilateral loading (P < 0.001), male gender (P < 0.001) and age over 56 years (P < 0.001). The prevalence was highest among drivers of trucks, tractors and bulldozers (27%), sawmill drivers (22%), breakers (17%), tunnelers (14%) and in various construction professions (16%). Based on the currently obtained results, it is possible to consider reporting DD as an occupational disease. Disease of the upper limbs from vibrations or Disease of the upper limbs from long-term unilateral loading in some professions.

Keywords:

occupational disease – Vibration – long-term excessive unilateral loading – Dupuytren’s disease – occupational exposure

Autori: S. Perečinský ¹; O. Mykhailyk ²; L. Murínová ¹
Pôsobisko autorov: Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF Univerzity P. J. Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice ¹; Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok-FN, Ružomberok, Slovenská republika ²
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 77, 2025, No. 1, s. 17-21.
Kategória: Původní práce

Súhrn

Dupuytrenova choroba (Dupuytren’s disease –⁠ DD) je benígne fibroproliferatívne ochorenie postihujúce palmárnu a digitálnu aponeurózu. V neskorších štádiách môže viesť k chronickej kontraktúre zvyčajne štvrtého a/alebo piateho prsta ruky smerom k dlani. Vznik DD je multifaktoriálny s výrazným genetickým podkladom. Popisovaná je tiež asociácia s nadmernou konzumáciou alkoholu, s fajčením, cukrovkou, niektorými hepatopatiami, epilepsiou, syndrómom karpálneho tunela a poraneniami rúk. Viaceré štúdie však potvrdili aj súvislosť medzi DD a expozíciou vibráciám i dlhodobým nadmerným a jednostranným zaťažením. Cieľom predkladanej práce bolo zistiť možnú súvislosť DD s pracovnou expozíciou na heterogénnej pracujúcej populácii a definovať profesie s najvyššou prevalenciou DD. Štúdia zahŕňa 747 pacientov (432 mužov a 315 žien), ktorí boli hospitalizovaní v roku 2023 na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF UPJŠ a UN LP v Košiciach. DD bola zistená v 74 prípadoch (10 %) –⁠ u 62 mužov (14,36 %) a u 12 žien (3,8 %). Práca potvrdila súvislosť medzi DD a expozíciou vibráciám prenášaných na ruky (P = 0,002), dlhodobým nadmerným a jednostranným zaťažením (P < 0,001), mužským pohlavím (P < 0,001) a vekom viac ako 56 rokov (P < 0,001). Prevalencia bola najvyššia u vodičov nákladných automobilov, traktorov a buldozérov (27 %), pílčikov (22 %), lamačov (17 %), tunelárov (14 %) a v rôznych profesiách v stavebníctve (16 %). Na základe aktuálne získaných výsledkov možno uvažovať o hlásení DD ako choroby z povolania Ochorenie horných končatín z vibrácií, resp. Ochorenie horných končatín z dlhodobého jednostranného zaťaženia v niektorých profesiách.

Klíčová slova:

vibrácie – choroba z povolania – dlhodobé nadmerné jednostranné zaťaženie – Dupuytrenova choroba – pracovná expozícia

ÚVOD

Dupuytrenova choroba (Dupuytren’s disease –⁠ DD) je benígne fibroproliferatívne ochorenie postihujúce palmárnu a digitálnu aponeurózu. V neskorších štádiách môže viesť k chronickej kontraktúre zvyčajne štvrtého a/alebo piateho prsta ruky smerom k dlani. Zvyčajne je sprevádzané zhrubnutím palmárnej kože. Tieto klinické prejavy výrazne zhoršujú a obmedzujú funkciu rúk. Prevalencia DD je veľmi variabilná a pohybuje sa od < 1 do 56 % v závislosti od veku, pohlavia, sledovanej populácie a metód zberu údajov [8]. Významná je tiež geografická variabilita, pričom najvyššia prevalencia sa vyskytuje v severnej Európe. Vznik DD je multifaktoriálny s výrazným genetickým podkladom, pričom ide o najčastejšie dedičné ochorenie spojivového tkaniva [12]. Popisovaná je tiež asociácia s nadmernou konzumáciou alkoholu, s fajčením, cukrovkou, niektorými hepatopatiami, epilepsiou, syndrómom karpálneho tunela a poraneniami rúk. V patogenéze sa uplatňuje lokálna hypoxia a chronická ischémia [1, 9, 5]. Ochorenie sa zvyčajne diagnostikuje u starších vekových skupín. Viaceré štúdie uvádzajú, že profesionálna expozícia môže byť tiež významným rizikovým faktorom. Typicky sa zistila silná súvislosť medzi DD a expozíciou vibráciám prenášanými na ruky [2, 3, 11, 13]. Niektoré práce naopak nepotvrdili súvislosť pracovnej expozície a vznikom DD [8, 14], resp. potvrdili len vplyv repetetívnej pracovnej činnosti rúk, nie však vplyv vibrácii ani ťažkej manuálnej práce [7]. Väčšina štúdií bola realizovaná v severnej Európe, ktorá má vysokú prevalenciu DD, a tiež niektoré v západnej a južnej Európe [4]. Údajov zo strednej Európy je v súčasnosti málo. Práca z Českej republiky nepriniesla jednoznačné závery, hoci výsledky podporovali teóriu o možnej príčinnej súvislosti vzniku DD u baníkov exponovaných vibráciám [6]. V našej predchádzajúcej retrospektívnej štúdii bola dokázaná asociácia medzi DD a expozíciou vibráciám prenášaných na ruky i dlhodobým nadmerným jednostranným zaťažením (DNJZ) horných končatín, z neprofesionálnych vplyvov to bola nadmerná konzumácia alkoholu a vyšší vek. Analyzované však boli len profesie lamač (expozícia vibráciám a DNJZ) a lisiar (expozícia DNJZ) [11].

Z dlhodobého hľadiska ochorenie HK z DNJZ a vibrácií patria medzi dve najčastejšie profesionálne ochorenia [9]. DD sa však bežne ako choroba z povolania nehlási. U exponovaných pracovníkov by však zahrnutie DD medzi ochorenie horných končatín z vibrácií a DNJZ bolo prospešné na účely finančnej kompenzácie choroby z povolania.

Primárnym cieľom predkladanej práce bolo zistiť možnú súvislosť DD s pracovnou expozíciou na heterogénnej pracujúcej populácii vrátane žien. Ďalším cieľom bolo nájsť profesie s najvyššou prevalenciou DD.

SÚBOR A METODIKA

Do prierezovej štúdie boli zaradení pacienti hospitalizovaní v roku 2023 na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach. Súbor bol rozdelený na pacientov s diagnostikovanou DD, či už jednostrannou alebo obojstrannou a bez DD.

Postup vyšetrenia pacienta pozostával z anamnézy (údaje o pracovnej expozícií, veku vzniku DD, výskyt DD u príbuzných, údaje o konzumácii alkoholu) a palpačného vyšetrenia dlane (vyšetrenia pohmatom). DD bola diagnostikovaná v prípade nálezu uzlov alebo fibróznych pruhov na dlani tiahnucich sa distálne k 4. alebo 5. prstu, s prítomnosťou/bez prítomnosti kontraktúry prsta.

Definícia premenných

Signifikantná expozícia vibráciám prenášaným na ruky a DNJZ bola definovaná prítomnosťou hlásenej choroby z povolania ochorenie HK z vibrácií resp. ochorenie HK z DNJZ. Pacienti, u ktorých dané ochorenia neboli priznané ako choroby z povolania boli definovaní ako bez signifikantnej expozície. Analyzovaná bola dĺžka expozície vibráciám a DNJZ, ktorá bola rozdelená do skupín na základe mediánu –⁠ expozícia trvajúca viac ako 18 rokov a ≤ 18 rokov. Kategória veku bola na základe mediánu rozdelená na viac, resp. ≤ 55 rokov.

Ako pozitívna anamnéza abúzu alkoholu bola konzumácia viac ako 3 pív, resp. viac ako 2 pohárikov tvrdého alkoholu (0,5 dl) na deň. Pozitívna rodinná anamnéza bol výskyt DD u priamych príbuzných. Abúzus alkoholu a rodinná anamnéza boli hodnotené len u pacientov s DD vzhľadom na chýbajúce údaje u väčšiny pacientov bez DD.

Prevalencia výskytu DD na základe profesií bola hodnotená len u mužov vzhľadom na nízku prevalenciu DD u žien. Analýza zahŕňala len profesie, v ktorých bolo viac ako 10 pacientov. Hodnotenými profesiami boli operátor výroby, lamač/pomocný lamač, tunelár, lisiar/triedič tehál, pílčik, zvárač, rôznorodé profesie stavebníctva (predovšetkým murár, ďalej stavbár, betonár, izolatér, klampiar, pomocný stavebný robotník), zámočník, strojník, brúsič, zlievač, vodič (nákladného vozidla, traktora a buldozéra). Ostatné profesie s menším počtom pacientov neboli analyzované.

Štatistická analýza

Štatistická analýza bola vykonaná pomocou štatistického softwaru SigmaStat Version 3.5 (Systat Software, San Jose, CA, USA). Pomocou nepárového Mann-Whitney testu bol medzi skupinami pacientov s DD a bez DD porovnávaný vek a dĺžka expozície vibráciám prenášaným na ruky, resp. DNJZ. Chi-kvadrátovým testom boli porovnávané rozdiely prevalencie DD u mužov a u žien. Rovnako bola porovnávaná prevalencia výskytu DD u pacientov s hlásenou chorobou z povolania, resp. bez choroby z povolania. Viacnásobnou logistickou regresiou boli vyhodnotené súvislostí medzi výskytom DD a vekovými kategóriami (> 56 rokov a ≤ 56 rokov), dĺžkou expozície (> 18 rokov a ≤ 18 rokov), pohlavím, signifikatnou expozíciou vibráciám prenášanými na ruky a DNJZ, pričom sa vypočítali pomery šancí (Odds ratios –⁠ OR) s 95 % intervalmi spoľahlivosti (confidence intervals –⁠ 95% CI). Za štatisticky významnú sme považovali hodnotu p < 0,05.

VÝSLEDKY

Štúdia zahŕňa 747 pacientov, 432 mužov a 315 žien. DD bola zistená v 74 prípadoch (10 %), z toho u 62 mužov (14,36 %) a u 12 žien (3,8 %). Medián veku bol vyšší u pacientov s DD ako v skupine pacientov bez DD. Rovnako trvanie expozície vibráciám prenášaným na ruky i DNJZ bolo u pacientov dlhšie v skupine pacientov s DD (tab. 1). DD sa častejšie vyskytovala u pacientov s hlásenou chorobou z povolania, rozdiely však neboli významné.

Priemerný vek prvého spozorovania vzniku DD u pacientov bol 52,5 rokov (± 7,9). Anamnesticky 35 pacientov udávalo vznik DD v čase expozície, naopak 14 pacientov pozorovalo vznik DD po ukončení expozície. Vek, v ktorom spozorovali vznik DD, nevedelo uviesť 25 pacientov. Abúzus alkoholu priznávalo 13 pacientov (17,6 %), pričom všetci boli muži. Pozitívna rodinná anamnéza bola zistená u 8 pacientov, mužov (10,8 %). Všetci pacienti s pozitívnou rodinou anamnézou však uvádzali pravdepodobnú expozíciu vibráciám, resp. ťažkej manuálnej práci u príbuzných.

Multivariatnou logistickou regresnou analýzou bola potvrdená asociácia DD s mužským pohlavím, vyšším vekom, expozíciou vibráciám prenášaným na ruky i DNJZ, nie však s dĺžkou expozície (tab. 2).

Analýzou 12 profesií u mužov bola DD najčastejšie zistená u vodičov nákladných automobilov, traktorov, resp. buldozérov (až 27 %). Vysoká prevalencia bola aj u pílčikov, lamačov, tunelárov a pracovníkov v stavebníctve. V prípade ostatných profesií bola prevalencia menej ako 10 % (obr. 1).

U žien sa DD vyskytovala predovšetkým v profesii operátor výroby (7 pacientiek t.j. 58 %). Z ostatných profesií išlo o žeriavničku, dojičku, pekárku, zubnú techničku a zdravotnú sestru (u všetkých profesií po 1 prípade). Väčšina pacientiek (9 prípadov) bola signifikantne exponovaná DNJZ, 1 pacientka vibráciám. V 2 prípadoch expozícia nebola potvrdená.

Tabuľka 1. Demografické údaje pacientov

		Pacienti s DD	Pacienti bez DD	Štatistická významnosť P
Pohlavie	Muži	62	370	NS
Pohlavie	Ženy	12	303	NS
Vek (medián)		60	56	p < 0,001
Dĺžka expozície (medián)		23	18	p < 0,001
Choroba z povolania	áno (%)	58 (78,4)	500 (74,3)	NS
Choroba z povolania	nie (%)	16 (21,6)	173 (25,7)	NS

NS –⁠ nesignifikantné

Tabuľka 2. Asociácia Dupuytrenovej choroby s rizikovými faktormi

	Odds ratio (95% CI)	Štatistická významnosť P
Mužské pohlavie	4,92 (2,24–10,81)	< 0,001
Vek viac ako 56 rokov	3,87 (1,96–7,66)	< 0,001
Vibrácie	2,80 (1,47–5,33)	0,002
DNJZ	7,01 (3,43–14,33)	< 0,001
Dĺžka expozície	1,734 (0,92–3,28)	0,09

Odds ratio –⁠ pomer šancí; CI (confidence interval) –⁠ interval spoľahlivosti

**Obr. 1. Prevalencia Dupuytrenovej choroby v jednotlivých profesiách u mužov**

DISKUSIA

Práca potvrdila súvislosť medzi DD a expozíciou vibráciám prenášaných na ruky, DNJZ, mužským pohlavím a stúpajúcim vekom. Prevalencia bola najvyššia v prípade vodičov významne exponovaných DNJZ a vibráciám, ďalej u pilčíkov, lamačov, tunelárov a v rôznych profesiách v stavebníctve.

Štúdia má viaceré limitácie. Za exponovanú skupinu sme považovali iba pacientov s hlásenou chorobou z povolania, čím sme sa vyhli falošne pozitívnym výsledkom. Avšak v pomerne veľkom počte pacientov, ktorí boli zaradení do skupiny neexponovaných, sme nemohli vylúčiť významnú expozíciu v minulosti. Tá sa potenciálne mohla podieľať na rozvoji DD. Z toho môže vyplývať aj málo významný rozdiel v prevalencii DD medzi oboma skupinami. S opatrnosťou musíme brať aj vysokú prevalenciu DD v stavebníctve (viac ako 16 %). Táto skupina pozostávala z heterogénnych a často nedostatočne charakterizovaných profesií s rôzne intenzívnou expozíciou vibráciám a DNJZ, čo je v kontraste napríklad s profesiami ako pílčik alebo lamač, kde je expozícia nespochybniteľná. Ďalej pre chýbajúce anamnestické údaje v kontrolnej skupine sme do regresnej analýzy nemohli zaradiť premenné ako genetické vplyvy a predovšetkým nadmernú konzumáciu alkoholu, ktorý patrí k najvýznamnejším rizikovým faktorom. V práci chýba analýza komorbidít, ktoré sa tiež môžu podieľať na rozvoji DD. Napríklad z našich skúseností vieme, že väčšina žien s DD má zároveň syndróm karpálneho kanála, ktorý teoreticky môže byť významnejší rizikový faktor ako samotná pracovná expozícia.

V porovnaní našou predchádzajúcou retrospektívnou prácou [11] má súčasná štúdia niektoré silnejšie stránky. Dizajn štúdie bol prierezový, čo nám umožnilo v skupine pacientov s DD, vykonať precíznejšiu anamnézu ohľadom konzumácie alkoholu, výskytu DD v rodine a veku vzniku ochorenia. Do analýzy boli zahrnutí pacienti všetkých vekových kategórií, pričom v predchádzajúcej práci pacienti mladší ako 40 rokov vzhľadom nulový výskyt DD neboli do analýz zahrnutí, naopak v súbore bolo viac pacientov v oveľa vyššom veku. Hoci aj v súčasnej štúdii rovnako v danej vekovej kategórii nebol nájdený žiaden pacient s DD, analýza všetkých vekových kategórii poskytla lepší obraz o asociácii DD a veku. Prevalencia DD bola tiež analyzovaná v pomerne veľkom množstve významných rizikových profesií. Štúdia navyše zahŕňa aj ženskú populáciu, hoci počet pacientiek s DD bol nízky.

Predkladaná práca je v zhode s výsledkami s našej predchádzajúcej štúdie [11] i ostatnými zahraničnými prácami [3, 13], ktoré potvrdili významnú asociáciu medzi expozíciou vibráciám prenášaných ruky a DNJZ, čo je najdôležitejším aspektom analýzy. Prekvapivým zistením je však nízka prevalencia DD v profesii lisiar, resp. triedič tehál, kde sme potvrdili asociáciu medzi expozíciou DNJZ a DD [11]. Multivariatnou logistickou regresiou sa tiež nepotvrdila signifikantná asociácia medzi dĺžkou expozície profesionálnym rizikovým faktorom a DD. Napriek tomu pacienti s DD boli dlhšie exponovaní profesionálnym rizikovým faktorom v porovnaní s pacientami bez DD.

Pre ďalší výskum ochorenia a jeho súvislosti s pracovnou expozíciou bude potrebné precíznejšie získavanie údajov z kontrolnej skupiny predovšetkým údaje o genetických vplyvoch a konzumácii alkoholu. Rovnako bude potrebné vytvoriť kontrolnú skupinu, u ktorej je pracovná expozícia jednoznačne vylúčená. Analyzovať sa budú musieť komorbidity či už muskoloskeletálne alebo cievne uznávané ako choroby z povolania, ako aj ostatné ochorenia popisované v literatúre, ktoré predstavujú riziko DD. Na potvrdenie jednoznačnej súvislosti pracovnej expozície a DD u žien bude potrebná väčšia populácia.

ZÁVER

Na základe aktuálne získaných výsledkov možno uvažovať o hlásení DD ako choroby z povolania ochorenie horných končatín z vibrácií, resp. ochorenie horných končatín z dlhodobého jednostranného zaťaženia v niektorých profesiách. Na odstránenie všetkých nejasností však bude potrebné vykonať štúdie zodpovedajúce vyššie uvedeným výzvam.

Zdroje

Broekstra, D. C., Groen, H., Molenkamp, S., Werker, P. M. N., van den Heuvel, E. R. A Systematic Review and Meta-Analysis on the Strength and Consistency of the Associations between Dupuytren Disease and Diabetes Mellitus, Liver Disease, and Epilepsy (Systematický prehľad a metanalýza o sile a konzistentnosti asociácií medzi Dupuytrenovou chorobou a diabetom mellitus, ochorením pečene a epilepsiou). Plastic and Reconstructive Surgery, 2018, 141, 3, s. 367–379.
Descatha, A., Bodin, J., Ha, C., a kol. Heavy manual work, exposure to vibration and Dupuytren’s disease? Results of a surveillance program for musculoskeletal disorders (Ťažká manuálna práca, vystavenie vibráciám a Dupuytrenova choroba? Výsledky monitorovacieho programu pre choroby pohybového ústrojenstva). Occupational and Environmental Medicine, 2012, 69, 4, s. 296–299.
Descatha, A., Carton, M., Mediouni, Z., a kol. Association among work exposure, alcohol intake, smoking and Dupuytren’s disease in a large cohort study (GAZEL) (Asociácia medzi pracovnou expozíciou, príjmom alkoholu, fajčením a Dupuytrenovou chorobou vo veľkej kohortovej štúdii (GAZEL)). British Medical Journal Open, 2014, 4, 1, s. 4214.
Descatha, A., Jauffret, P., Chastang, J.F., Roquelaure, Y., Leclerc, A. Should we consider Dupuytren’s contracture as work-related? A review and meta-analysis of an old debate (Mali by sme považovať Dupuytrenovu kontraktúru za súvisiacu s prácou? Prehľad a metaanalýza starej diskusie). BMC Musculoskelet Disord, 2011, 12, s. 96.
Godtfredsen, N. S., Lucht, H., Prescott, E., Sorensen, T. I., Gronbaek, M. A prospective study linked both alcohol and tobacco to Dupuytren’s disease (Prospektívna štúdia spájajúca alkohol a tabak s Dupuytrenovou chorobou). Journal of Clinical Epidemiology, 2004, 57, 8, s. 858–863.
Gromnica, R., Straková, V. Dupuytren’s Contracture –⁠ its Relation to Manual Work and Vibrations (Dupuytrenova kontraktura –⁠ její vztah k manuální práci a vibracím). Pracovní lékařství, 2003, 55, 2, s. 62–66.
Haines, A., Levis, C., Goldsmith, C., a kol. Dupuytren’s contracture and handwork: A case-control study (Dupuytrenova kontraktúra a manuálna práca: Prípadová a kontrolná štúdia). American Journal of Industrial Medicine, 2017, 60, 8, s. 724–733.
Hindocha, S., McGrouther, D. A., Bayat, A. Epidemiological evaluation of Dupuytren’s disease incidence and prevalence rates in relation to etiology (Epidemiologické hodnotenie výskytu a miery prevalencie Dupuytrenovej choroby vo vzťahu k etiológii). Hand (New York) 2009, 4, 3, s. 256–269.
Legáth, Ľ. Choroby z povolania a rizikové kategórie aktuálne trendy v Slovenskej republike. Pracovní lékařství, 2020, 72, 1/2, s. 21–30.
Mansur, H.G., de Oliviera, E. R., Goncalves, C. B. Epidemiological analysis of patients with Dupuytren’s disease (Epidemiologická analýza pacientov s Dupuytrenovou chorobou). Revista Brasileira de Ortopedia, 2018, 53, 1, s. 10–14.
Murínová, L., Perečinský, S., Jančová, A., Murín, P., Legáth, Ľ. Is Dupuytren’s disease an occupational illness? (Je Dupuytrenova choroba chorobou z povolania?) Occupational Medicine (London), 2021, 71, 1, s. 28–33.
Ng, M., Thakkar, D., Southam, L., a kol. A Genome-wide Association Study of Dupuytren Disease Reveals 17 Additional Variants Implicated in Fibrosis (Genómová asociačná štúdia Dupuytrenovej choroby odhaľuje 17 ďalších variantov podieľajúcich sa na fibróze). American Journal of Human Genetics, 2017, 101, 3, s. 417–427.
Palmer, K. T., D’angelo, S., Szddall, H., Griffin, M. J., Cooper, C., Coggon, D. Dupuytren’s contracture and occupational exposure to hand-transmitted vibration (Dupuytrenova kontraktúra a pracovná expozícia vibráciám prenášaným na ruky). Occupational and Environmental Medicine, 2014, 71, 4, s. 241–245.
Townley, W. A., Baker, R., Sheppard, N., Grobbelaar A. O. Dupuytren’s contracture unfolded (Rozvinutá Dupuytrnova kontraktúa). British Medical Journal, 2006, 332, 7538, s. 397–400.

Metodika štúdie bola schválená Etickou komisiou Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach 2023/EK/02008.

Prehlásenie
Prehlasujem, že práca nebola zadaná na uverejnenie inému časopisu ani inde vytlačená.
Autori deklarujú, že nemajú stret záujmov v súvislosti so zverejnenou témou práce.

Do tisku přijato dne 19. 5. 2025.

Adresa pro korespondenci:
doc. MUDr. Slavomír Perečinský, PhD.
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie,
LF UPJŠ a UN LP Košice
Rastislavova 43
041 90 Košice Slovenská republika
e-mail: slavomir.perecinsky@upjs.sk

Štítky

Hygiena a epidemiológia Hyperbarická medicína Pracovné lekárstvo

Článek Obor pracovní lékařství a Francie

Článek Nemoci z povolání hlášené v České republice v roce 2024

Článek Chronické onemocnění bederní páteře jako nemoc z povolání – posuzování pracovní expozice – první dva roky zkušeností

Článek Chronické onemocnění bederní páteře na Klinice pracovního lékařství LF UK a FN Plzeň v letech 2023–2024 – první zkušenosti

Článek Pracovní den Jihozápadního regionu v roce 2025

Článek Náš jubilant – MUDr. Emilie Nevšímalová

Článok vyšiel v časopise

Pracovní lékařství

2025 Číslo 1

Najčítanejšie tento týždeň

Najčítanejšie v tomto čísle