Logo  preLekára.sk
Prihlásiť
  • Články
    • Z medicíny
  • Časopisy
  • Kurzy
  • Témy
  • Kongresy
  • Videa
  • Podcasty
  • Kalendár kongresov
Odoberajte náš newsletter
Logo preLekára.sk
  • Články
    Články
    • Z medicíny

    Top novinky

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
  • Časopisy
    Časopisy

    Top články

    Spectral characteristics of urine from patients with end-stage kidney disease analyzed using Raman Chemometric Urinalysis (Rametrix)
    cagA gene EPIYA motif genetic characterization from Colombian Helicobacter pylori isolates: Standardization of a molecular test for rapid clinical laboratory detection
    Human-raptor conflict in rural settlements of Colombia
    Maternal depressive symptoms and children’s cognitive development: Does early childcare and child’s sex matter?

    Nové číslo

    2
    Časopis lékařů českých
    2026:Číslo 2
  • Kurzy
    Kurzy
  • Témy
    Témy

    Top novinky

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Len pre vás

    Staňte sa súčasťou komunity a získajte prístup k obsahu na mieru.

    Prihlásiť
  • Kongresy
    Kongresy
  • Videa
    Videa

    Nové videá

    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
  • Podcasty
    Podcasty

    Najčítanejšie

    Litiáza dolného kalichu: Kedy s liečbou počkať a kedy zasiahnuť?
    Ako vyberať endpointy klinických štúdií
    Prečo onkológia potrebuje inovatívne dizajny a reálne dáta
    Aká dôležitá je štatistická významnosť
  • Kalendár kongresov
    Kalendár kongresov
SK logo
    Články
    • Z medicíny
    Časopisy
    Kurzy
    Témy
    Kongresy
    Videa
    Podcasty
    Kalendár kongresov

    © 2008-2026 MeDitorial | ISSN 1803-6597
    Stránky preLekára.sk sú určené výhradne odborníkom v zdravotníctve. Čítajte prehlásenie a Zásady spracovania osobných údajov.

    Prihlásiť
    preLekára.skČlánkyZ medicíny
    Z medicíny

    Mechanismus účinku trazodonu v terapii depresivních poruch

    13. novembra 2017
    2 min čítania

    I když existuje několik teorií patogeneze depresivních poruch, v podstatě většina antidepresiv užívaných v současné praxi má monoaminergní mechanismus účinku. Mezi ně patří serotoninové multimodální antidepresivum trazodon. Ve své přednášce nazvané Od monoaminergních mechanismů účinku antidepresiv k maximálnímu terapeutickému efektu o něm v rámci konference Léčba v psychiatrii III hovořil doc. PharmDr. Jan Juřica, Ph.D., z Farmakologického ústavu Lékařské fakulty Masarykovy univerzity a Masarykova onkologického ústavu v Brně.

    Úvod

    Docent Juřica na úvod přiblížil patogenezi depresivních poruch a mechanismus účinku nejčastěji užívaných antidepresiv, konkrétně pak trazodonu, který patří mezi zástupce SARI (serotonin antagonists and reuptake inhibitors). Monoaminergní antidepresiva zvyšují koncentraci monoaminů několika způsoby – zvýšením koncentrace neurotransmiterů v synaptických štěrbinách blokádou jejich zpětného vychytávání, inhibicí metabolické degradace nebo zvýšeným uvolňováním z presynaptických částí neuronů. Dále mají přímý vliv na subtypy receptorů v centrálním nervovém systému, působí jako agonisté receptorů 5-HT1A a melatonergních receptorů MT-1 a MT-2 a jako antagonisté receptorů α2, α1, 5-HT2A a 5-HT2C. Kromě toho mohou monoaminergní antidepresiva (ale i nefarmakologická léčba) ovlivnit expresi růstových faktorů a neurotrofinů, jako je např. BDNF (brain-derived neurotrophic factor), a to stimulací receptorů 5-HT1A nebo blokádou receptorů 5-HT2Aa 5-HT2C.

    Reklama

    Nežádoucí účinky monoaminergních antidepresiv

    Některá monoaminergní antidepresiva jsou spojena s vedlejšími nežádoucími účinky, které jsou dány mírou jejich selektivity. Při neselektivním serotonergním působení dochází ke zvýšení nabídky serotoninu, což způsobuje zejména zpočátku léčby agitovanost a někdy také úzkost, později vystupuje do popředí sexuální dysfunkce, emoční oploštělost nebo riziko serotoninového syndromu. Neselektivní noradrenergní působení může zvýšit účinek antidepresiv, ale je spojeno s kardiovaskulárním rizikem a psychomotorickým neklidem.

    Reklama

    Antagonismus na cholinergních receptorech je vysloveně nežádoucí, protože s sebou přináší vedlejší účinky v podobě centrálního a periferního cholinergního syndromu. Histaminergní H1 antagonismus vede ke zklidnění a útlumu pacienta, ale také k přírůstku hmotnosti. Neselektivní dopaminergní působení může silně přispět k antidepresivnímu účinku, ale zároveň vést k riziku aktivace nebo zhoršení již existujících psychotických příznaků.

    Mechanismus účinku trazodonu

    Trazodon je podle starší nomenklatury klasifikován jako antidepresivum skupiny SARI, podle novější nomenklatury NbN (neuroscience-based nomenclature) jako serotoninové multimodální antidepresivum − působí totiž jako agonista a parciální agonista na receptorech, ale také jako antagonista na receptorech a inhibitor zpětného vychytávání.

    Trazodon vykazuje největší afinitu k receptorům 5-HT2A, která je následována afinitou k blokádě receptorů α1 a H1 a (parciálně) agonistickým účinkem na receptory 5-HT1A. Blokáda receptorů α2, 5-HT2C a serotoninového transportéru se dostavuje až při vyšších dávkách. Při běžném terapeutickém dávkování by se neměla dostavit blokáda dopaminových receptorů D2. Afinita k dalším receptorům je velmi nízká a dostavuje se pouze při velmi vysokých dávkách.

    Trazodon je tedy v terapeutické dávce velmi silný antagonista receptorů 5-HT2A, které blokuje už při nízkých dávkách. Současně blokuje reuptake serotoninu, díky čemuž se serotonin může vázat na receptory 5-HT1A, a je tak nepřímým agonistou těchto receptorů. Diskutuje se však také o tom, že může vykazovat určitou přímou agonistickou aktivitu na receptorech 5-HT1A. Zvýšení serotonergní transmise vede k antidepresivnímu účinku a díky současné blokádě receptorů 5-HT2A nedochází k vedlejším účinkům v podobě sexuálních dysfunkcí či anxiety.

    Dále bylo zjištěno, že trazodon nesnižuje, možná dokonce i mírně zvyšuje noradrenergní transmisi. Antagonismus na 5-HT2C receptorech disinhibuje uvolňování noradrenalinu a dopaminu v locus coeruleus, trazodon má tímto v podstatě nepřímé dopaminergní a noradrenergní účinky. Obdobné účinky má i na receptory α2 v rámci noradrenergní transmise.

    Pro dosažení antidepresivního účinku trazodonu je nutné dosáhnout koncentrace v plazmě alespoň 700 ng/ml, musí se tedy dávkovat dostatečně vysoko. V denní dávce přibližně 75 mg lék vykazuje hypnotický účinek blokováním receptorů 5-HT2A a α1, v denní dávce přibližně 150 mg vykazuje anxiolytické účinky současným blokováním receptorů H1 a α2 a stimulací receptorů 5-HT1A. Antidepresivního účinku je dosaženo při denní dávce přibližně 300 mg, kdy navíc dochází k inhibici zpětného vychytávání serotoninu a blokádě receptorů 5-HT2C, jež se podle některých publikovaných studií ukazuje jako důležitý mechanismus antidepresivního působení – a to nejen trazodonu, ale i léčiv, jež se využívají v augmentaci při nonresponzi. Nežádoucí účinky se objevují při denní dávce přesahující 600 mg.

    Závěr

    Trazodon je antagonista receptorů 5-HT2A, 5-HT2C, α2, α1 a H1, agonista 5-HT1A a inhibitor zpětného vychytávání serotoninu. Díky antagonismu na receptorech 5-HT2A a H1 má dobrý vliv na spánkovou architekturu. Pro inhibici reuptake serotoninu a antagonismu na receptorech 5-HT2C a plný antidepresivní efekt je třeba vyšších dávek. Na rozdíl od SSRI zvyšuje noradrenergní transmisi, méně zvyšuje i dopaminergní transmisi (nebo ji alespoň nesnižuje). Díky blokádě receptorů 5-HT2A a 5-HT2C má lepší tolerabilitu.

    (holi)

    Populárne články

    Z medicíny
    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Téma: Analgézia20. mája 2025
    Téma: Analgézia20. mája 2025
    Metamizol predstavuje účinnú a bezpečnú alternatívu v liečbe pooperačnej bolesti a stal sa celkom bežnou súčasťou multimodálnej analgézie u všetkých pacientov s akútnou aj chronickou bolesťou. Skúsenosti z praxe potvrdzujú jeho analgetickú účinnosť, opioidy šetriaci efekt a veľmi dobrú znášanlivosť s minimálnym výskytom nežiaducich účinkov. Kazuistika 58-ročnej pacientky po abdominálnej hysterektómii ilustruje prínos metamizolu v rámci multimodálnej analgézie u opioid-tolerantnej pacientky.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (CIDP) je imunopatologicky sprostredkované ochorenie postihujúce myelín periférnych nervov. Nasledujúci stručný prehľad okrem iného vychádza z odporúčaní EAN/PNS 2021 pre diagnostiku a liečbu CIDP.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.

    Súvisiace

    Reklama

    Odporúčané

    Reklama
    Z medicíny
    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    16. marca 2026
    16. marca 2026
    Mukopolysacharidózy (MPS) patří mezi lysosomová střádavá onemocnění s typicky multisystémovým postižením – od kraniofaciální dysmorfie a skeletálních změn přes kardiální komplikace až po neurologické symptomy. Přestože jde převážně o dětské pacienty s často závažnou prognózou, možnosti léčby se v posledních letech výrazně rozšířily: od transplantace hematopoetických kmenových buněk přes enzymovou substituční terapii až po rozvíjející se genové přístupy. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze, kde je soustředěna péče o pacienty s MPS z celého Česka, vysvětluje, na které varovné klinické znaky bychom měli myslet, jak prakticky postupovat v diagnostice a proč je časné stanovení diagnózy klíčové pro skutečný přínos léčby i kvalitu života dítěte a jeho rodiny.
    Z medicíny
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    9. marca 2026
    9. marca 2026
    Neuronální ceroidní lipofuscinóza typu 2 (NCL2) je vzácné neurodegenerativní onemocnění, které se typicky manifestuje v raném dětství farmakorezistentní epilepsií, ataxií a progresivní ztrátou nabytých dovedností. Díky dostupnosti kauzální enzymové substituční terapie se však nyní prognóza pacientů výrazně zlepšila – za předpokladu včasné diagnostiky. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze – jediného pracoviště v Česku specializovaného na léčbu NCL2 – v následujícím rozhovoru shrnuje, na které klinické příznaky myslet, jak urychlit diagnostiku a proč je role praktického lékaře pro děti a dorost v časném záchytu onemocnění naprosto klíčová.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Téma: Analgézia20. mája 2025
    Téma: Analgézia20. mája 2025

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Z medicíny
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    9. marca 2026
    9. marca 2026

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    16. marca 2026
    16. marca 2026
    Z medicíny
    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Téma: Analgézia20. mája 2025
    Téma: Analgézia20. mája 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Z medicíny
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    9. marca 2026
    9. marca 2026

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    16. marca 2026
    16. marca 2026