Logo  preLekára.sk
Prihlásiť
  • Články
    • Z medicíny
  • Časopisy
  • Kurzy
  • Témy
  • Kongresy
  • Videa
  • Podcasty
  • Kalendár kongresov
Odoberajte náš newsletter
Logo preLekára.sk
  • Články
    Články
    • Z medicíny

    Top novinky

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
  • Časopisy
    Časopisy

    Top články

    Spectral characteristics of urine from patients with end-stage kidney disease analyzed using Raman Chemometric Urinalysis (Rametrix)
    cagA gene EPIYA motif genetic characterization from Colombian Helicobacter pylori isolates: Standardization of a molecular test for rapid clinical laboratory detection
    Human-raptor conflict in rural settlements of Colombia
    Maternal depressive symptoms and children’s cognitive development: Does early childcare and child’s sex matter?

    Nové číslo

    2
    Časopis lékařů českých
    2026:Číslo 2
  • Kurzy
    Kurzy
  • Témy
    Témy

    Top novinky

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Len pre vás

    Staňte sa súčasťou komunity a získajte prístup k obsahu na mieru.

    Prihlásiť
  • Kongresy
    Kongresy
  • Videa
    Videa

    Nové videá

    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
  • Podcasty
    Podcasty

    Najčítanejšie

    Litiáza dolného kalichu: Kedy s liečbou počkať a kedy zasiahnuť?
    Ako vyberať endpointy klinických štúdií
    Prečo onkológia potrebuje inovatívne dizajny a reálne dáta
    Aká dôležitá je štatistická významnosť
  • Kalendár kongresov
    Kalendár kongresov
SK logo
    Články
    • Z medicíny
    Časopisy
    Kurzy
    Témy
    Kongresy
    Videa
    Podcasty
    Kalendár kongresov

    © 2008-2026 MeDitorial | ISSN 1803-6597
    Stránky preLekára.sk sú určené výhradne odborníkom v zdravotníctve. Čítajte prehlásenie a Zásady spracovania osobných údajov.

    Prihlásiť
    preLekára.skTémaAnalgézia
    Z medicíny

    Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u opioid-tolerantnej pacientky – kazuistika

    Téma: Analgézia
    20. mája 2025
    2 min čítania
    Metamizol predstavuje účinnú a bezpečnú alternatívu v liečbe pooperačnej bolesti a stal sa celkom bežnou súčasťou multimodálnej analgézie u všetkých pacientov s akútnou aj chronickou bolesťou. Skúsenosti z praxe potvrdzujú jeho analgetickú účinnosť, opioidy šetriaci efekt a veľmi dobrú znášanlivosť s minimálnym výskytom nežiaducich účinkov. Kazuistika 58-ročnej pacientky po abdominálnej hysterektómii ilustruje prínos metamizolu v rámci multimodálnej analgézie u opioid-tolerantnej pacientky.

    Mechanizmus pôsobenia a benefity metamizolu

    Metamizol je nenávykové pyrazolónové analgetikum s antipyretickými účinkami, ktoré sa od ostatných neopioidných analgetík odlišuje svojím spazmolytickým pôsobením. Je indikovaný v monoterapii aj v kombináciách na liečbu silnej akútnej a chronickej bolesti. Jeho veľkou výhodou je minimálny výskyt nežiaducich účinkov a veľmi dobrá kombinovateľnosť aj s ostatnými analgetikami. V kombinácii s ostatnými neopioidnými analgetikami pomáha významným spôsobom znížiť celkovú spotrebu silných opioidov a obmedziť tak výskyt ich nežiaducich účinkov v pooperačnom období.

    Reklama

    Metamizol má vysoký potenciál využitia v preemptívnej analgézii aj perioperačnej analgézii. Svoj efekt dosahuje pomocou centrálnych a periférnych účinkov, presný mechanizmus pôsobenia však nie je známy. Jeho aktívne metabolity 4-aminoantipyrín (AA) a 4-metylaminoantipyrín (MAA) môžu významne prispievať k centrálnemu analgetickému a antipyretickému efektu pri súčasnej nízkej periférnej inhibícii cyklooxygenázy (COX). Metamizol zrejme spôsobuje aj stimuláciu kanabinoidných receptorov a pravdepodobne pôsobí aj cez opioidné receptory.

    Reklama

    Pri jednorazovom alebo krátkodobom podávaní pri akútnej bolesti je účinnosť metamizolu porovnateľná alebo vyššia než účinnosť paracetamolu a kyseliny acetylsalicylovej (ASA) v rovnakých dávkach. Metamizol má oproti ostatným analgetikám množstvo výhod, napríklad antipyretický a spazmolytický efekt, na rozdiel od nesteroidných protizápalových liečiv (NSAIDs) nespôsobuje gastrointestinálne komplikácie, oproti opioidom nespôsobuje útlm dýchania, sedáciu ani závislosť, výhodou je dostupnosť v perorálnej aj intravenóznej forme.

    Metamizol vykazuje synergický analgetický účinok s NSAIDs aj so silnými opioidmi; ďalej vykazuje opioidy šetriaci efekt a pravdepodobne obmedzuje rozvoj tolerancie na opioidy. Z pohľadu krátkodobého užitia v perioperačnom období je vnímaný ako bezpečná alternatíva ostatných analgetík.

    Opis prípadu

    Anamnéza

    OA: žena 58 rokov, v osobnej anamnéze hypertenzia, refluxná choroba pažeráka, alergická rinitída, vertebrogénny algický syndróm v teréne viacetážové spinálne stenózy degeneratívnej etiológie, polyneuropatia

    FA: perindopril 5 mg 1-0-0, bisoprolol 5 mg 1× denne, zolpidem 10 mg na noc, omeprazol 20 mg 1× denne, dlhodobo pregabalín 75 mg 1-0-2, oxykodón 20 mg 1-0-1, pri bolestiach občas metamizol 500 mg 1 – 2 tablety denne

    AA: jód, pele, paracetamol

    NO: elektívna abdominálna hysterektómia s adnexektómiou

    Perioperačné obdobie

    Predoperačne bol podaný alprazolam 0,5 mg p. o. a v rámci preemptívnej analgézie metamizol 1 g p. o., bola ponechaná chronická dávka silného opioidu a omeprazolu 20 mg, v celkovej anestézii bola vykonaná abdominálna hysterektómia s adnexektómiou a pooperačne bola pacientka smerovaná na gynekologickú JIP na monitorovanie vitálnych funkcií a nastavenie analgézie vo včasnom pooperačnom období. Tu pokračovala aplikácia metamizolu 1 g à 6 hod., piritramidu 15 mg v infúzii 100 ml FR na 60 minút à 6 – 8 hod (podmienené NRS > 4: bolo aplikované 3× za 24 hodín), po prijatí sa začala podávať kontinuálne infúzia ketamínu 500 mg/50 ml FR 2 ml/hod., pre pooperačnú nauzeu a vomitus boli jednorazovo podané 4 mg ondansetrónu. Pacientka bola po celý čas kardiopulmonálne stabilná, s uspokojivou analgéziou (NRS ≤ 4), nevyžadovala očakávanú vyššiu potrebu opioidov a nemala žiadne vedľajšie nežiaduce účinky. Druhý deň ráno jej bola vrátená všetka chronická terapia, ketamín bol vysadený a v neopioidnej analgézii metamizolom sa pokračovalo.

    Záver

    Metamizol je odporúčané analgetikum v manažmente pooperačnej bolesti. Jeho podávanie možno začať na konci operačného výkonu v dávke 1 – 2,5 g v i. v. infúzii a ďalej pokračovať aj po operácii do maximálnej celkovej dávky 5 g/24 hod. Jeho veľkou výhodou je minimálny výskyt nežiaducich účinkov a veľmi dobrá kombinovateľnosť s ostatnými analgetikami. Vďaka svojej nepopierateľnej terapeutickej hodnote, všeobecne dobrému bezpečnostnému profilu a v kontexte ostatných dostupných analgetík predstavuje cennú liečebnú modalitu.

        

    MUDr. Lenka Klimešová
    ambulancia chronickej bolesti Nemocnice Milosrdných bratří v Brne

      

    Literatúra:
    1. Nassini R., Fusi C., Materazzi S. et al. The TRPA1 channel mediates the analgesic action of dipyrone and pyrazolone derivatives. Br J Pharmacol 2015; 172 (13): 3397 – 3411, doi: 10.1111/bph.13129.
    2. Derry S., Faura C., Edwards J. et al. Single dose dipyrone for acute postoperative pain. Cochrane Database Syst Rev 2010; 9: CD003227, doi: 10.1002/14651858.
    3. Nikolova I., Petkova V., Tencheva J. et al. Metamizole: a review profile of a well-known "forgotten" drug. Part II: Clinical profile. Biotechnol Biotechnol Equip 2013; 27 (2): 3605 – 3619, doi: 10.5504/BBEQ.2012.013.
    4. Křikava I., Kubricht V., Lejčko J. a kol. Doporučený postup: Léčba akutní pooperační bolesti. ČSARIM, SSLB, ČCHS ČLS JEP, 2022. Dostupné na: www.csarim.cz/getmedia/8802cabe-b620-4839-9365-518af89e4f4f/DP_CSARIM_pooperacni-bolest-18-4-final-chir.pdf.aspx
    5. SPC Novalgin. Dostupné na: www.sukl.sk/buxus/docs/download/SPC00852560.pdf

    Tagy:

    Anestéziológia a resuscitáciaGeriatria a gerontológiaChirurgia všeobecnáInterné lekárstvoNeurológiaOnkológiaOrtopédiaPraktické lekárstvo pre dospelýchReumatológiaAlgeziológia

    Partner

    Opella

    Populárne články

    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (CIDP) je imunopatologicky sprostredkované ochorenie postihujúce myelín periférnych nervov. Nasledujúci stručný prehľad okrem iného vychádza z odporúčaní EAN/PNS 2021 pre diagnostiku a liečbu CIDP.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.

    Súvisiace

    Reklama

    Odporúčané

    Reklama
    Z medicíny
    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    16. marca 2026
    16. marca 2026
    Mukopolysacharidózy (MPS) patří mezi lysosomová střádavá onemocnění s typicky multisystémovým postižením – od kraniofaciální dysmorfie a skeletálních změn přes kardiální komplikace až po neurologické symptomy. Přestože jde převážně o dětské pacienty s často závažnou prognózou, možnosti léčby se v posledních letech výrazně rozšířily: od transplantace hematopoetických kmenových buněk přes enzymovou substituční terapii až po rozvíjející se genové přístupy. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze, kde je soustředěna péče o pacienty s MPS z celého Česka, vysvětluje, na které varovné klinické znaky bychom měli myslet, jak prakticky postupovat v diagnostice a proč je časné stanovení diagnózy klíčové pro skutečný přínos léčby i kvalitu života dítěte a jeho rodiny.
    Z medicíny
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    9. marca 2026
    9. marca 2026
    Neuronální ceroidní lipofuscinóza typu 2 (NCL2) je vzácné neurodegenerativní onemocnění, které se typicky manifestuje v raném dětství farmakorezistentní epilepsií, ataxií a progresivní ztrátou nabytých dovedností. Díky dostupnosti kauzální enzymové substituční terapie se však nyní prognóza pacientů výrazně zlepšila – za předpokladu včasné diagnostiky. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze – jediného pracoviště v Česku specializovaného na léčbu NCL2 – v následujícím rozhovoru shrnuje, na které klinické příznaky myslet, jak urychlit diagnostiku a proč je role praktického lékaře pro děti a dorost v časném záchytu onemocnění naprosto klíčová.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026