Prediktory zmien anorektálneho tlaku v kľude po domácom tréningu s biofeedbackom v kombinácii s elektrickou stimuláciou pri fekálnej inkontinencii: exploračná retrospektívna analýza

Súhrn

Úvod: Biofeedback v kombinácii s lokálnou elektrickou stimuláciou je osvedčenou konzervatívnou liečbou fekálnej inkontinencie a používa sa na obnovenie dobrovoľnej kontroly komplexu análnych zvieračov a svalstva panvového dna. Napriek všeobecne priaznivým výsledkom zostáva terapeutická odpoveď výrazne heterogénna a údaje o prediktoroch manometrickej odpovede na kombináciu biofeedbacku a lokálnej elektrickej stimulácie sú naďalej obmedzené. Priemerný análny tlak v kľude (RMP) do veľkej miery odráža funkciu vnútorného análneho zvierača, ktorý je nedobrovoľnou zložkou hladkého svalstva kontinenčného mechanizmu. Metódy: Retrospektívne sme analyzovali kohortu 48 dospelých žien s chronickou fekálnou inkontinenciou refraktérnou na konzervatívnu liečbu, ktoré absolvovali 12-týždňový domáci program tréningu biofeedbacku v kombinácii s lokálnou elektrickou stimuláciou análneho svalu. Pred a po liečbe bola vykonaná trojrozmerná anorektálna manometria s vysokým rozlíšením v súlade s protokolom IAPWG. Manometrická odpoveď bola definovaná ako nárast RMP o ≥ 20 % oproti východiskovej hodnote. Východiskové manometrické parametre a vek pacientiek boli vyhodnotené ako potenciálne prediktory pomocou Mann-Whitneyho U-testu a krížovo validovaného algoritmu náhodného lesa s analýzou ROC krivky. Párové porovnania pred a po liečbe boli vykonané pomocou Wilcoxonovho testu so znamienkovými poradiami a Spearmanov korelačný koeficient bol použitý na posúdenie vzťahu medzi východiskovým RMP a jeho následnou zmenou. Výsledky: 18 pacientov (37,5 %) bolo zaradených do skupiny s manometrickou odpoveďou a 30 (62,5 %) do skupiny bez odpovede. Stredný vek bol 58,5 rokov (IQR 50,0–66,2). Pacienti s manometrickou odpoveďou vykazovali výrazne nižší počiatočný RMP ako pacienti bez odpovede (27,5 vs. 53,1 mmHg; p < 0,001). Maximálny tlak v kľude (32,0 vs. 65,3 mmHg; p < 0,001) a dĺžka zóny s vysokým tlakom (3,3 vs. 4,0 cm; p = 0,002) tiež podstatne prispeli k predikcii, pričom sa medzi skupinami líšil aj maximálny tlak pri dobrovoľnom stlačení (p = 0,020). Trvanie maximálnej dobrovoľnej kontrakcie (p = 0,377) a vek pacienta (p = 0,798) sa významne nelíšili. Prediktívny model so tromi premennými dosiahol hodnotu AUC 0,776 (95% CI 0,553–0,940). Na úrovni kohorty sa RMP po liečbe významne nezmenil (p = 0,089), zatiaľ čo maximálny tlak v kľude (p = 0,009) a maximálny tlak pri dobrovoľnej kontrakcii (p < 0,001) sa významne zvýšili. Východisková hodnota RMP bola nepriamo korelovaná s absolútnymi (ρ = −0,336; p = 0,021) aj relatívnymi (ρ = −0,457; p = 0,001) zmenami RMP. Záver: V tejto exploračnej analýze boli východiskové parametre anorektálnej manometrie v kľude a dĺžka vysokotlakovej zóny najinformatívnejšími prediktormi manometrickej odpovede na domáce biofeedbackové cvičenie v kombinácii s lokálnou elektrickou stimuláciou análneho otvoru, zatiaľ čo vek pacientov sa medzi pacientmi s manometrickou odpoveďou a bez nej nelíšil. Hoci sa medzi skupinami líšil aj maximálny tlak pri dobrovoľnom sťahovaní, pridanie parametrov dobrovoľnej kontrakcie významne nezlepšilo rozlišovaciu schopnosť modelu a súvislosť medzi nižšími východiskovými tlakmi a manometrickou odpoveďou môže byť ovplyvnená regresou k priemeru. Tieto zistenia naznačujú, že manometrické vyšetrenie pred liečbou môže prispieť k charakterizácii pacientov; je potrebná validácia v prospektívnych štúdiách s paralelnými koncovými ukazovateľmi založenými na symptómoch a kvalite života.

Klíčová slova:

fecal incontinence – biofeedback – anorectal manometry – electrical stimulation – anal sphincter – predictors

...