Deset největších rizik, která s sebou přinášejí technologie v lékařské péči
1 min čítania
Súvisiace
Reklama
Odporúčané
Reklama
Deset největších rizik, která s sebou přinášejí technologie v lékařské péči
I když inovace a pokrok v technologiích zlepšují lékařskou péči a zachraňují životy, nesou s sebou určitá rizika, která můžou ohrozit pacienta. Ústav ECRI (Pensylvánie, USA), nezisková organizace, která se zabývá zlepšováním péče o pacienty, aktualizovala seznam 10 největších rizik vyplývajících z technologií používaných v klinické medicíně pro pacienty pro rok 2015.
Již čtvrtý rok za sebou představují hlavní riziko na tomto seznamu klinické alarmy. Důvodem jejich selhání je nejčastěji opomenutí přenastavení hraničních hodnot při připojení nového pacienta, volba nevhodných hraničních hodnot a výběr nevhodné úrovně priority, která neodpovídá závažnosti stavu a rychlosti nutné intervence.
Riziko chyb v elektronických zdravotních záznamech v podobě neúplné, nepřesné nebo neaktuální informace, záměny dat mezi pacienty, chybějících údajů nebo pozdě zanesených údajů může vést k nesprávným terapeutickým rozhodnutím.
Nebezpečné může být i chybné použití infuzní pumpy. Nejčastěji jde o případy, kdy je jednomu pacientovi podáváno více léků v i. v. infuzi najednou. Může jít o špatné naprogramování pumpy, připojení hadičky ke špatnému zásobníku, použití špatné pumpy nebo špatné hadičky, nebo dokonce o chybnou cestu podání (např. i. v. namísto epidurální).
Nedostatečná dezinfekce a sterilizace chirurgických nástrojů a endoskopů může vést k šíření patogenů.
Částečné nebo úplné rozpojení ventilátorů může rychle vyústit v anoxii a poškození mozku. V prevenci těchto stavů je nutné používat alarmy se správným nastavením a dostatečnou slyšitelností.
Rizikové můžou být i chyby v používání zařízení na přemisťování pacientů, např. nedostatečné připoutání pacienta nebo přetížení zařízení.
Z důvodu zvýšení kvality obrazu při zobrazovacím vyšetření jsou pacienti někdy zbytečně vystavováni příliš vysoké radiaci.
Nežádoucí příhody s sebou můžou nést i robotické operace, zejména v případě nedostatečně vyškoleného personálu. Důvodem může být nevhodné rozmístění členů zdravotnického týmu nebo vybavení, které by mělo být přizpůsobeno velikosti robota, nutné přemístění pacienta nebo náhodné posunutí operačního stolu.
Ačkoliv propojení zdravotnických přístrojů do sítí přináší své výhody, zvyšuje také náchylnost k zavirování programů nebo nabourání se do sítě. Zaznamenané případy zatím nevedly k poškození pacientů, ale zahrnují např. nutnost dočasného uzavření katetrizační laboratoře nebo nevhodné šíření či zcizení důvěrných informací o pacientech.
Mezi rizika technologií ve zdravotnictví patří i ignorování potřeby aktualizace nebo stažení nového softwaru. Mezi popsané důsledky patří podání nevhodné léčby či přehřátí přístroje vedoucí k jeho zničení.
Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)
Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke
Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (CIDP) je imunopatologicky sprostredkované ochorenie postihujúce myelín periférnych nervov. Nasledujúci stručný prehľad okrem iného vychádza z odporúčaní EAN/PNS 2021 pre diagnostiku a liečbu CIDP.
Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi
Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami − primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) − a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.
Mukopolysacharidózy (MPS) patří mezi lysosomová střádavá onemocnění s typicky multisystémovým postižením – od kraniofaciální dysmorfie a skeletálních změn přes kardiální komplikace až po neurologické symptomy. Přestože jde převážně o dětské pacienty s často závažnou prognózou, možnosti léčby se v posledních letech výrazně rozšířily: od transplantace hematopoetických kmenových buněk přes enzymovou substituční terapii až po rozvíjející se genové přístupy. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze, kde je soustředěna péče o pacienty s MPS z celého Česka, vysvětluje, na které varovné klinické znaky bychom měli myslet, jak prakticky postupovat v diagnostice a proč je časné stanovení diagnózy klíčové pro skutečný přínos léčby i kvalitu života dítěte a jeho rodiny.
Neuronální ceroidní lipofuscinóza typu 2 (NCL2) je vzácné neurodegenerativní onemocnění, které se typicky manifestuje v raném dětství farmakorezistentní epilepsií, ataxií a progresivní ztrátou nabytých dovedností. Díky dostupnosti kauzální enzymové substituční terapie se však nyní prognóza pacientů výrazně zlepšila – za předpokladu včasné diagnostiky. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze – jediného pracoviště v Česku specializovaného na léčbu NCL2 – v následujícím rozhovoru shrnuje, na které klinické příznaky myslet, jak urychlit diagnostiku a proč je role praktického lékaře pro děti a dorost v časném záchytu onemocnění naprosto klíčová.
Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.
Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami − primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) − a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.