Ťažká anémia vyvolaná upadacitinibom u pacienta s multirefraktérnou Crohnovou chorobou – kazuistika

Stiahnuť PDF English version

Autori: A. Gojdičová ; I. Šturdík; J. Tóth ; S. Majna; J. Skubáková; M. Graňák-Pytliaková ^-; T. Hlavatý
Pôsobisko autorov: Gastroenterology Centre Bezručova, Bratislava
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2026; 80(4): 321-325
Kategória: IBD: kazuistika
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2026321

Súhrn

Úvod: Inhibítory Janusovej kinázy (JAK) predstavujú účinnú perorálnu liečebnú možnosť pri stredne ťažkej až ťažkej forme zápalového ochorenia čriev (IBD), ktoré nereaguje na konvenčné a biologické lieky. Boli hlásené hematologické nežiaduce účinky, avšak závažná myelosupresia je zriedkavá a jej klinické zvládnutie –⁠ najmä rozhodnutie o pokračovaní liečby u pacientov, ktorí z nej majú podstatný prínos –⁠ naďalej predstavuje výzvu. Popis prípadu: Predkladáme prípad 45-ročnej ženy s Crohnovou chorobou postihujúcou hrubé črevo, ktorá bola multirefraktérna voči postupnej liečbe. Liečba upadacitinibom bola zahájená štandardnou indukčnou dávkou (45 mg raz denne), čo viedlo k rýchlej klinickej, biochemickej a pacientkou hlásenej remisii v priebehu jedného mesiaca. Približne po štyroch mesiacoch liečby sa u nej vyvinula normocytárna anémia 3. stupňa s hladinou hemoglobínu 80 g/l. Napriek tejto závažnosti pacientka odmietla trvalé prerušenie liečby upadacitinibom z dôvodu výrazného zlepšenia symptómov a kvality života. Po opakovaných úpravách dávky sa hladina hemoglobínu postupne vrátila do normálneho rozmedzia. Klinická remisia, mukozálne hojenie slizníc a normalizácia zápalových markerov pretrvávali. Záver: Tento prípad ilustruje, že závažná myelosupresia vyvolaná upadacitinibom môže byť reverzibilná skôr znížením dávky než trvalým vysadením lieku, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu spoločného rozhodovania u pacientov s IBD, ktorí majú obmedzené zostávajúce terapeutické alternatívy. Počas liečby inhibítormi JAK je nevyhnutné dôsledné hematologické sledovanie, najmä u pacientov, ktorí boli v minulosti viackrát vystavení pôsobeniu imunomodulátorov.

Klíčová slova:

upadacitinib – inhibítor JAK – Crohnova choroba – zápalové ochorenie čriev – myelosupresia – anémia – spoločné rozhodovanie – kazuistika

...

Zdroje

1. Roda G, Jharap B, Neeraj N et al. Loss of response to anti-tnfs: definition, epidemiology, and management. Clin Transl Gastroenterol 2016; 7 (1): e135. doi: 10.1038/ctg.2015.63.

2. Ben-Horin S, Kopylov U, Chowers Y. Optimizing anti-tnf treatments in inflammatory bowel disease. Autoimmun Rev 2014; 13 (1): 24–30. doi: 10.1016/j.autrev.2013.06.002.

3. Sandborn WJ, Ghosh S, Panes J et al. Efficacy of upadacitinib in a randomized trial of patients with active ulcerative colitis. Gastroenterology 2020; 158 (8): 2139.e14–2149.e14. doi: 10.1053/j.gastro.2020.02.030.

4. Loftus EV, Panés J, Lacerda AP et al. Upadacitinib induction and maintenance therapy for crohn‘s disease. N Engl J Med 2023; 388 (21): 1966–1980. doi: 10.1056/NEJMoa2212728.

5. Danese S, Vermeire S, Zhou W et al. Upadacitinib as induction and maintenance therapy for moderately to severely active ulcerative colitis: results from three phase 3, multicentre, double-blind, randomised trials. Lancet 2022; 399 (10341): 2113–2128. doi: 10.1016/ S0140-6736 (22) 00581-5.

6. Panaccione R, Panés J, Peyrin-Biroulet L et al. Long-term safety of upadacitinib in patients with inflammatory bowel disease: integrated analysis of phase 2/3 studies. Clin Gastroenterol Hepatol. In press 2026. doi: 10.1016/j.cgh.2026.02.018.

7. Burmester GR, Cohen SB, Winthrop KL et al. Safety profile of upadacitinib over 15 000 patient-years across rheumatoid arthritis, psoriatic arthritis, ankylosing spondylitis and atopic dermatitis. RMD Open 2023; 9 (1): e002735. doi: 10.1136/rmdopen-2022-002735.

8. Fleischmann R, Swierkot J, Penn SK et al. Long-term safety and efficacy of upadacitinib versus adalimumab in patients with rheumatoid arthritis: 5-year data from the phase 3, randomised SELECT-COMPARE study. RMD Open 2024; 10 (2): e004007. doi: 10.1136/rmdopen-2023-004007.

9. Winthrop KL, Citera G, Gold D et al. Hematologic outcomes with upadacitinib: integrated analysis of phase 3 clinical trials. Ann Rheum Dis 2023; 82 (Suppl 1): A123.

10. Schwartz DM, Kanno Y, Villarino A et al. JAK Inhibition as a therapeutic strategy for immune and inflammatory diseases. Nat Rev Drug Discov 2017; 17 (1): 78. doi: 10.1038/nrd.2017.267.

11. Baker JF, Zueger P, Ali M et al. Real-World Use and Effectiveness Outcomes in Patients with Rheumatoid Arthritis Treated with Upadacitinib: An Analysis from the CorEvitas Registry. Rheumatol Ther 2024; 11 (2): 363–380. doi: 10.1007/s40744-024-00639-4.

12. Hernández-Cruz B, Otero-Varela L, Freire-González J et al. Janus kinase inhibitors and tumour necrosis factor inhibitors show a favourable safety profile and similar persistence in rheumatoid arthritis, psoriatic arthritis and spondyloarthritis: real-world data from the BIOBADASER registry. Ann Rheum Dis 2024;  83 (9): 1189–1199. doi: 10.1136/ard-2023-225271.

13. Faquetti ML, Vallejo-Yagüe E, Cordtz R et al. JAK-inhibitors and risk on serious viral infection, venous thromboembolism and cardiac events in patients with rheumatoid arthritis: A protocol for a prevalent new-user cohort study using the Danish nationwide DANBIO register. PLoS One 2023; 18 (7): e0288757. doi: 10.1371/journal.pone.0288757.

14. Raine T, Bonovas S, Burisch J et al. ECCO Guidelines on therapeutics in ulcerative colitis: medical treatment. J Crohns Colitis 2022; 16 (1): 2–17. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjab178.

15. Lamb CA, Kennedy NA, Raine T et al. British society of gastroenterology consensus guidelines on the management of inflammatory bowel disease in adults. Gut 2019; 68 (Suppl 3): s1–s106. doi: 10.1136/gutjnl-2019-318484.