Druhá línia systémovej liečby metastatického pankreatického duktálneho adenokarcinómu: real-world analýza registra SLOVPAC

Stiahnuť PDF English info

Second-line systemic therapy for metastatic pancreatic ductal adenocarcinoma: a real-world analysis of the SLOVPAC registry

Introduction: Pancreatic ductal adenocarcinoma is among the malignancies with the poorest prognosis in contemporary clinical oncology. Despite the expansion of systemic therapy to include more intensive combination regimens, the clinical benefit of treatment for metastatic disease remains limited, particularly in subsequent treatment lines. Second-line treatment represents a specifically selected clinical situation in which the feasibility of treatment is conditioned by prior therapeutic exposure, residual toxicity, performance status, nutritional and inflammatory profiles, and the availability of individual regimens.

Objective: The objective of the analysis was to evaluate the actual implementation of second-line systemic therapy in patients with metastatic pancreatic cancer in the SLOVPAC registry, to characterize the therapeutic sequences used, and to identify clinical and laboratory factors associated with survival.

Methods: The analysis included patients from the Slovak SLOVPAC registry who continued with second-line treatment following first-line systemic therapy. Overall survival from the start of second-line treatment was the primary endpoint. Secondary endpoints included progression-free survival (PFS) from the start of second-line treatment, the distribution of treatment regimens, and the prognostic significance of performance status, APNI, the Glasgow Prognostic Score, C-reactive protein, the neutrophil-to-lymphocyte ratio, SIRI, and SII. The sequential interval, defined as the time from documented progression in first-line treatment to progression or death during second-line treatment, was also analyzed exploratorily. Survival was analyzed using the Kaplan-Meier method, and differences between groups were assessed using the log-rank test. For variables with more than two categories, exploratory pairwise comparisons were also performed.

Results: Overall survival from the start of second-line treatment was evaluable in 246 patients. A total of 116 deaths were recorded. The median overall survival was 9.13 months. The median PFS from the start of second-line therapy to progression or death was 3.45 months (95% CI 2.98–3.92). The median sequential interval, defined as the time from progression in the first-line treatment to progression or death in the second-line treatment, was 4.30 months (95% CI 3.87–4.73). The treatment distribution was significantly unbalanced, with liposomal irinotecan in combination with fluorouracil and leucovorin being the dominant second-line regimen. A global comparison of overall survival by second-line regimen did not reveal a statistically significant difference; however, given the imbalance in the treatment groups, this result cannot be interpreted as evidence of comparable efficacy among the regimens. ECOG performance status was significantly associated with overall survival. Among the nutritional and inflammatory parameters, low APNI, an unfavorable Glasgow prognostic score, CRP > 10 mg/L, NLR ≥ 3, NLR ≥ 5, and SIRI ≥ 2.3 were associated with shorter overall survival. Conversely, NLR ≥ 2.5, SII ≥ 900, and sex did not show a significant association with overall survival.

Conclusion: A secondary analysis of the SLOVPAC registry shows that subsequent systemic treatment of metastatic pancreatic cancer represents a highly selected and heterogeneous situation in real-world clinical practice. The results support the importance of a comprehensive patient assessment prior to second-line treatment, including performance status, systemic inflammation, nutritional status, prior treatment, and the availability of individual regimens. SLOVPAC represents a complementary source of real-world data that can contribute to a more rational interpretation of treatment sequences in the national healthcare setting.

Keywords:

Pancreatic cancer – second-line therapy – liposomal irinotecan – SLOVPAC

Autori: A. Savka ¹; M. Hrnčár ¹; J. Vidulin ²; S. Pöršök ³; M. Kráčalíková ³; M. Streško ⁴; D. Šafčák ⁵; V. Ušáková ⁶; M. Miškovičová ⁷ ; R. Podoba ⁸; M. Fremal ⁹; I. Kecskés ¹⁰; J. Lešková ¹¹; P. Demo ¹²; L. Rušinová ¹³
Pôsobisko autorov: Onkologická klinika SZU a FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica ¹; Oddelenie onkológie, FN Trenčín ²; II. onkologická klinika LF UK a Národného onkologického ústavu, Bratislava ³; Oddelenie onkológie, FN Trnava ⁴; Oddelenie klinickej onkológie, Východoslovenský onkologický ústav, a. s., Košice ⁵; I. onkologická klinika LF UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety, Bratislava ⁶; Oddelenie onkológie, FN Nitra ⁷; Klinika klinickej a radiačnej onkológie, ÚVN SNP Ružomberok – FN ⁸; Oddelenie klinickej onkológie, UNsP Milosrdní bratia, Bratislava ⁹; Onkologické centrum, UN Martin ¹⁰; Oddelenie klinickej onkológie, FN J. A. Reimana Prešov ¹¹; Oddelenie klinickej onkológie, FNsP Nové Zámky ¹²; Onkologické centrum, NsP Štefana Kukuru Michalovce ¹³
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2026; 80(5): 375-383
Kategória: Gastrointestinální onkologie: původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2026375

Súhrn

Úvod: Pankreatický duktálny adenokarcinóm patrí medzi prognosticky najnepriaznivejšie malignity súčasnej klinickej onkológie. Napriek rozšíreniu systémovej liečby o intenzívnejšie kombinované režimy zostáva prínos liečby pri metastatickom ochorení limitovaný, najmä v následných líniách. Druhá línia predstavuje osobitne selektovanú klinickú situáciu, v ktorej je realizovateľnosť liečby podmienená predchádzajúcou terapeutickou expozíciou, reziduálnou toxicitou, výkonnostným stavom, nutrično-zápalovým profilom a dostupnosťou jednotlivých režimov.

Cieľ: Cieľom analýzy bolo zhodnotiť reálnu implementáciu druhej línie systémovej liečby u pacientov s metastatickým karcinómom pankreasu v registri SLOVPAC, charakterizovať používané terapeutické sekvencie a identifikovať klinické a laboratórne faktory asociované s prežívaním.

Metódy: Do analýzy boli zahrnutí pacienti zo slovenského registra SLOVPAC, ktorí po prvolíniovej systémovej liečbe pokračovali druhou líniou. Primárne bolo hodnotené celkové prežívanie od začiatku druhej línie. Sekundárne boli hodnotené prežívanie bez progresie od začiatku druhej línie liečby (PFS), distribúcia liečebných režimov a prognostický význam výkonnostného stavu, APNI, Glasgow prognostic score, C-reaktívneho proteínu, neutrofilovo-lymfocytového pomeru, SIRI a SII. Explorátorne bol analyzovaný aj sekvenčný interval, definovaný ako čas od dokumentovanej progresie v prvej línii do progresie alebo úmrtia počas druhej línie liečby. Prežívanie bolo analyzované Kaplanovou--Meierovou metódou a rozdiely medzi skupinami boli hodnotené log-rank testom. Pri premenných s viac ako dvoma kategóriami boli vykonané aj exploratívne párové porovnania.

Výsledky: Celkové prežívanie od začiatku druhej línie bolo hodnotiteľné u 246 pacientov. Zaznamenaných bolo 116 úmrtí. Medián celkového prežívania dosiahol 9,13 mesiaca. Medián PFS od začiatku druhej línie do progresie alebo úmrtia bol 3,45 mesiaca (95% CI 2,98–3,92). Medián sekvenčného intervalu, definovaného od progresie v prvej línii do progresie alebo úmrtia v druhej línii, bol 4,30 mesiaca (95% CI 3,87–4,73). Liečebná distribúcia bola výrazne nevyvážená, pričom dominantným režimom druhej línie bol lipozomálny irinotekán v kombinácii s fluorouracilom a leukovorínom. Globálne porovnanie celkového prežívania podľa režimu druhej línie nepreukázalo štatisticky významný rozdiel, tento výsledok však vzhľadom na nevyváženosť liečebných skupín nemožno interpretovať ako dôkaz porovnateľnej účinnosti režimov. Výkonnostný stav podľa ECOG bol významne asociovaný s celkovým prežívaním. Z nutrično-zápalových parametrov boli s kratším celkovým prežívaním asociované nízke APNI, nepriaznivý Glasgow prognostic score, CRP > 10 mg/l; NLR ≥ 3; NLR ≥ 5 a SIRI ≥ 2,3. Naopak, NLR ≥ 2,5; SII ≥ 900 a pohlavie nepreukázali signifikantnú asociáciu s celkovým prežívaním.

Záver: Analýza druhej línie v registri SLOVPAC ukazuje, že následná systémová liečba metastatického karcinómu pankreasu predstavuje v reálnej klinickej praxi vysoko selektovanú a heterogénnu situáciu. Výsledky podporujú význam komplexného hodnotenia pacienta pred indikáciou druhej línie, vrátane výkonnostného stavu, systémového zápalu, nutričnej rezervy, predchádzajúcej liečby a dostupnosti jednotlivých režimov. SLOVPAC predstavuje komplementárny zdroj real-world dát, ktorý môže prispieť k racionálnejšej interpretácii terapeutických sekvencií v národnom zdravotníckom prostredí.

Klíčová slova:

karcinóm pankreasu – druhá línia – lipozomálny irinotekán – SLOVPAC

Zdroje

1. Bray F, Laversanne M, Sung H, Ferlay J et al. Global cancer statistics 2022: GLOBOCAN estimates of incidence and mortality worldwide for 36 cancers in 185 countries. CA Cancer J Clin 2024; 74 (3): 229–263. doi: 10.3322/caac.21834.

2. Národný onkologický inštitút. Svetový deň boja proti rakovine pankreasu: epidemiológia karcinómu pankreasu. Kutáková Ľ. Bratislava: Národný onkologický inštitút 2025. 2025 [online]. Available from: https: //www.noisk.sk/files/2025/2025-11-20-es-svetovy-den-boja-proti-rakovine-pankreasu.pdf.

3. Vaněk P, Zoundjiekpon V, Slodička P et al. Screening karcinomu pankreatu: nastal čas vykročit? Gastroent Hepatol 2021; 75 (5): 390–398. doi: 10.48095/ccgh2021390.

4. Vaněk P, Andrašina T, Bitnerová V et al. Surveillance karcinomu pankreatu u osob s vysokým rizikem: stanovisko odborných společností. Gastroent Hepatol 2023; 77 (6): 529–538. doi: 10.48095/ccgh2023529.

5. Koller T, Vrbová P, Holst G et al. Clinical utility of EUS-guided sampling of solid pancreatic lesions: diagnostic spectrum, treatment strategies, and prognostic insights from a single center. Gastroent Hepatol 2025; 79 (5): 344–355. doi: 10.48095/ccgh2025344.

6. European Commission, Joint Research Centre. Pancreatic cancer burden in EU-27. European Cancer Information System (ECIS). European Commission 2023. 2023 [online]. Available from: https: //ecis.jrc.ec.europa.eu/sites/default/files/2023-12/Pancreatic_Cancer_2022_ENG.pdf.

7. Park W, Chawla A, O’Reilly EM. Pancreatic cancer: a review. JAMA 2021; 326 (9): 851–862. doi: 10.1001/jama.2021.13027.

8. Ho WJ, Jaffee EM, Zheng L. The tumour microenvironment in pancreatic cancer: clinical challenges and opportunities. Nat Rev Clin Oncol 2020; 17 (9): 527–540. doi: 10.1038/s41571-020-0363-5.

9. Stefanoudakis D, Frountzas M, Schizas D et al. Significance of TP53, CDKN2A, SMAD4 and KRAS in pancreatic cancer. Curr Issues Mol Biol 2024; 46 (4): 2827–2844. doi: 10.3390/cimb46040177.

10. Conroy T, Pfeiffer P, Vilgrain V et al. Pancreatic cancer: ESMO Clinical Practice Guideline for diagnosis, treatment and follow-up. Ann Oncol 2023; 34 (11): 987–1002. doi: 10.1016/j.annonc.2023.08.009.

11. Kakar S, Pawlik TM, Allen PJ et al. Exocrine pancreas. In: Amin MB, Edge SB, Greene FL et al. (eds). AJCC Cancer Staging Manual. 8th ed. New York: Springer 2017 : 337–347.

12. Conroy T, Desseigne F, Ychou M et al. FOLFIRINOX versus gemcitabine for metastatic pancreatic cancer. N Engl J Med 2011; 364 (19): 1817–1825. doi: 10.1056/NEJMoa1011923.

13. Von Hoff DD, Ervin T, Arena FP et al. Increased survival in pancreatic cancer with nab-paclitaxel plus gemcitabine. N Engl J Med 2013; 369 (18): 1691–1703. doi: 10.1056/NEJMoa1304369.

14. Wainberg ZA, Melisi D, Macarulla T et al. NALIRIFOX versus nab-paclitaxel and gemcitabine in treatment-naive patients with metastatic pancreatic ductal adenocarcinoma (NAPOLI 3): a randomised, open-label, phase 3 trial. Lancet 2023; 402 (10409): 1272–1281. doi: 10.1016/S0140-6736 (23) 01366-1.

15. Wang-Gillam A, Li CP, Bodoky G et al. Nanoliposomal irinotecan with fluorouracil and folinic acid in metastatic pancreatic cancer after previous gemcitabine-based therapy (NAPOLI-1): a global, randomised, open-label, phase 3 trial. Lancet 2016; 387 (10018): 545–557. doi: 10.1016/S0140-6736 (15) 00986-1.

16. Oettle H, Riess H, Stieler JM et al. Second-line oxaliplatin, folinic acid, and fluorouracil versus folinic acid and fluorouracil alone for gemcitabine-refractory pancreatic cancer: outcomes from the CONKO-003 trial. J Clin Oncol 2014; 32 (23): 2423–2429. doi: 10.1200/JCO.2013.53.6995.

17. Gill S, Ko YJ, Cripps C et al. PANCREOX: a randomized phase III study of fluorouracil/leucovorin with or without oxaliplatin for second-line advanced pancreatic cancer in patients who have received gemcitabine-based chemotherapy. J Clin Oncol 2016; 34 (32): 3914–3920. doi: 10.1200/JCO.2016.68.5776.

18. O’Reilly EM, Wainberg ZA, Hendifar AE et al. Daraxonrasib or chemotherapy in previously treated metastatic pancreatic cancer. N Engl J Med 2026; 395 (4): 325–337. doi: 10.1056/NEJMoa2605555.

19. U.S. Food and Drug Administration. FDA approves daraxonrasib for metastatic pancreatic adenocarcinoma. 2026 [online]. Available from: https: //www.fda.gov/drugs/resources-information-approved-drugs/fda-approves-daraxonrasib-metastatic-pancreatic-adenocarcinoma.

20. European Medicines Agency. EMA fast tracks review of a medicine for metastatic pancreatic cancer. 2026 [online]. Available from: https: //www.ema.europa.eu/en/news/ema-fast-tracks-review-medicine-metastatic-pancreatic-cancer.