Hypotermie v domácím prostředí - kazuistika

Súhrn

Autori v predkladanej kazuistike opisujú smrť dvoch osôb –⁠ 85-ročnej ženy a jej 56-ročného syna –⁠ ktoré boli nájdené v spoločnej domácnosti v štádiu neskorých posmrtných zmien. K úmrtiu došlo v uzavretom bytovom priestore. Obaja žili v extrémne zanedbanom prostredí, s dlhodobým hromadením odpadu v byte a takmer úplnou absenciou kontaktu s okolím. Podchladenie (hypotermia) je celkový stav organizmu, v ktorom teplota telesného jadra klesne pod úroveň, ktorú si vyžaduje normálne fungujúci metabolizmus (35°C). Na podchladenie sú náchylnejšie osoby postihnuté neschopnosťou pohybu, stratou krvi, s nutričnou podvýživou, toxickými účinkami alkoholu a psychoaktívnych látok (najmä látok s tlmivým účinkom, ako sú sedatíva a hypnotiká). V danom prípade išlo o 85 ročnú ženu (A. J.), bez známeho predchorobia, ktorá dlhodobo bývala so svojím 56-ročným synom (M. J.) v byte, kde boli telá nájdené. Z bytu údajne roky nevychádzala, všetky veci vybavoval syn, ktorý mal byť taktiež na dôchodku, často navštevoval herňu a miestne pohostinstvá. Susedia si v posledných dňoch pred nálezmi ich tiel všimli, že z bytu dlho nikto nevychádzal, preto kontaktovali políciu. Dvere bytu boli zvnútra zamknuté, byt bol otvorený príslušníkmi Policajného zboru SR spolu s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru. Interiér bytu bol vo výrazne zanedbanom stave, s extrémnym množstvom nahromadených vecí a odpadu, pretože sa jednalo o tzv. „zberačov“. Odpad tvorili súčasti šatstva, tlačoviny, zvyšky potravín, súčasti elektroniky a komunálny odpad. V byte boli taktiež nájdené prázdne nádobky a blistre od liekov ako warfarin, detralex a riboflavín. Telá boli nájdené v rôznych miestnostiach, boli v štádiu neskorých posmrtných zmien, avšak bez zjavných úrazových zmien. Vzhľadom na nejasné okolnosti úmrtia boli v danom prípade nariadené pitvy podľa Trestného poriadku. Bezprostrednou príčinou smrti A. J. bolo zlyhanie srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku podchladenia pri chorobných zmenách so zistenými komplikáciami. Histologickým vyšetrením bola potvrdená vitalita vyššie popísaných zmien, špecifické krvné výrony v sliznici žalúdka a somatické ochorenia orgánov, ktoré sa priamym spôsobom spolupodieľali na smrti menovanej. Bezprostrednou príčinou smrti M. J. bolo zlyhanie srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku podchladenia so zistenými komplikáciami. Medzi ďalšie nálezy patrili slabá výživa (164 cm, 54 kg) a trofické zmeny pravého predkolenia. Histologickým vyšetrením bola potvrdená vitalita vyššie popísaných zmien. Vyšetrením koncentrácie etanolu v krvi A. J. bola zistená hodnota 0,27 g/kg (promile), u M. J. v krvi 0,50 g/kg (promile), v moči 0,22 g/kg (promile), toxikologické vyšetrenie na prítomnosť psychoaktívnych látok bolo u oboch negatívne. Na uvedených koncentráciách etanolu u ženy aj u muža sa s určitosťou podieľala novotvorba etanolu v časovom intervale od úmrtia do pitvy, u M. J. nie je možné vylúčiť hraničné koncentrácie etanolu v krvi v rozmedzí stavu po požití etanolu až podnapitosti v čase smrti. Toxikologické vyšetrenia vykonané metódami imunochromatografie s verifikáciou plynovou chromatografiou s hmotnostným spektrometrom (GC-MS) boli u oboch zomrelých osôb negatívne. V danom prípade sa v časovom horizonte po pitve do času podania znaleckých posudkov nepodarilo príslušníkom PZ SR zozbierať nejaké relevantné vyšetrené okolnosti, ktoré by zásadne prispeli k poznatkom získaným už na mieste alebo ktoré by boli v rozpore s pitevnými nálezmi. Samotný mechanizmus smrti u oboch zomrelých osôb vyplýval z vyššie uvedených diagnóz s tým, že najmä u A. J. v danom prípade mimo zistených imobilizujúcich chorobných zmien zohralo s určitosťou úlohu aj nepriaznivé prostredie, nakoľko menovaná žila v miestnosti s posteľou pri stene, z ktorej mala výrazne obmedzený pohyb vzhľadom na množstvo odpadkov a nahromadených vecí, pre ktoré bolo problematické vôbec poriadne otvoriť dvere do danej miestnosti. Menovaná bola nájdená ležiaca v polohe na chrbte vedľa uvedenej postele. Telo M. J. bolo nájdené v obývacej izbe práve pred uvedenými dverami ležiace v polohe na chrbte. Vzhľadom na chabú telesnú konštitúciu menovaného bol v danom prípade viac ohrozený pôsobením nadmerného prirodzeného chladu, a to aj za predpokladu minimálneho ovplyvnenia etanolom. Nakoľko v byte bola prakticky rovnaká teplota a telo menovaného vykazovala pokročilejšie známky hniloby ako telo menovanej, k úmrtiu M. J. došlo najpravdepodobnejšie o niečo skôr ako k úmrtiu A. J., ktorá sa pravdepodobne pokúšala dostať zo svojej izby do obývacej izby a následne na malú chodbu s vchodovými dverami, čo však vzhľadom na charakter prostredia a jej pridružené chorobné zmeny nebola schopná spraviť a následne došlo aj k jej úmrtiu. U oboch boli pozorované rozdielne stupne vývoja podchladenia -⁠ Višnevského škvrny, čo si autori vysvetľujú rozdielnymi rezervnými kapacitami organizmu.

Klíčová slova:

úmrtí dvou osob – podchlazení – sociálně znevýhodněné prostředí

...