Príspevok k histórii detskej kardiológie na Slovensku

Tretie číslo ročníka 2025 Česko-slovenskej pediatrie bolo venované osobnosti profesora Milana Šamánka, zakladateľa pražskej školy detskej kardiológie a kardiochirurgie, pri príležitosti 5. výročia jeho úmrtia. V období rokov 1977-1993 bol Šamánek prednostom Detského kardiocentra 2. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Fakultnej nemocnice v Motole. Napriek komunistickému režimu dokázal vytvoriť komplexný celoplošný systém starostlivosti o pacientov s vrodenými srdcovými chybami na európskej úrovni. Podarilo sa mu vytvoriť špičkový tím profesionálov, ktorí napriek tomu, že mali viackrát možnosť emigrovať, nikto z nich to neurobil. Všetci, ktorí chceli emigrovať, tak urobili už v roku 1968, čo bola najkritickejšia fáza budovania Kardiocentra. Záležalo mu na tom, aby tí, ktorí získavali skúsenosti v zahraničí, ostali pracovať doma, inak by komunistický režim mohol túto ich aktivitu zabrzdiť.

V Česko-slovenskej pediatrii opísal detstvo a mladosť Milana Šamánka profesor Koutecký a o osobnosti Milana Šamánka sme sa dozvedeli z jeho knižky Moje vzpomínky na začátky Dětského Kardiocentra v Praze a z reminiscencie jeho spolupracovníkov a žiakov. V editoriáli 3. čísla Česko-slovenskej pediatrie s výstižným názvom Jak změnit osudy dětských pacientů se srdečným onemocnením aneb úloha osobnosti v rozvoji medicíny Jan Janoušek spomenul tiež nutnú kooperáciu Šamánka s komunistickým režimom na dosiahnutie vytúženého cieľa –⁠ vytvoriť funkčný systém celorepublikovej starostlivosti o deti s vrodenými srdcovými chybami.

V druhej časti editoriálu priblížil Pavol Kunovský stručnú históriu detského kardiocentra na Slovensku, kde sa vďaka osobnosti profesorky Ireny Jakubcovej (1910-1995) začal sľubný rozvoj detskej kardiológie. Prof. MUDr. Irena Jakubcová-Dérerová bola jednou z vedúcich osobností povojnovej československej kardiológie, prvá prednostka I. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK), zakladateľka a budovateľka slovenskej detskej kardiológie. Pavol Kunovský z historického pohľadu zdôraznil, že profesorka Jakubcová už v roku 1948 po návrate zo študijného pobytu v Štokholme začala rozvíjať problematiku detskej kardiológie. Získané poznatky plne uplatnila v kardiologickej orientácii vlastného pracoviska na Úprkovej ulici, ktoré viedla do roku 1975. V úzkej nadväznosti na kardiológiu dospelého veku zaviedla na klinike katetrizáciu srdca, funkčné vyšetrenie kardiopulmonálneho systému, echokardiografiu, rozvíjala spoluprácu s kardiochirurgiou. Vďaka jej húževnatosti a úsiliu sa I. detská klinika stala v 60. rokoch vedúcim pracoviskom detskej kardiológie v celom Československu. Celý vývoj detskej kardiológie na klinike prof. Jakubcová usmerňovala úsilím vytvoriť detské kardiocentrum, ktoré by obsiahlo nielen diagnostiku, ale aj modernú liečbu vrodených srdcových chýb. Táto jej vízia sa splnila v septembri 1991, kedy vzniklo v novej Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch Detské kardiocentrum (DKC), ktorého jadrom sa stali pracovníci I. detskej kliniky LF UK.

Od roku 1967 začal na I. detskej klinike stúpať počet invazívnych vyšetrení a zvyšovala sa ich kvalita. Rok 1968 s ruskou okupáciou znamenal takmer likvidáciu ďalšieho rozvoja detskej kardiológie na Slovensku. Emigrovalo 6 lekárov základného tímu a výrazné zaostávanie diagnostiky a operatívy za svetovou úrovňou spôsobilo, že v 80. rokoch viac ako polovica detí zo Slovenska bola operovaná v pražskom kardiocentre v Motole.

Chcel by som doplniť túto históriu slovenskej detskej kardiológie o skutočnosť, že sa v 50. rokoch profesorka Jakubcová zamerala na reumatickú horúčku, incidenciu reumatickej karditídy u detí a jej ťažké dôsledky v podobe poreumatických srdcových chýb. Trvalé ostanú zásluhy prof. Jakubcovej a jej spolupracovníkov na zlikvidovaní reumatickej horúčky zavedením progresívnych metód liečby a prevencie, čo malo v povojnovom období nesmierny medicínsky a sociálny dosah. V kádrovom posudku mala profesorka Jakubcová uvedené, že je liberálneho zmýšľania, no nikdy sa nenechala ovplyvniť politikou komunistického režimu ani sa nezľakla komunistických previerok.

Túto spomienku chcem ukončiť úsmevnou príhodou, ktorá bola uverejnená v Medicínskom monitore v roku 1979 v rubrike Extrasystolika, ktorej autorom bol profesor Birčák, ktorý sa tiež venoval detskej kardiológii. Išlo o príhodu s menovaním docentky Jakubcovej, prednostky I. detskej kliniky, profesorkou. Aj tu bolo vidieť, že vtedajší odborný asistent Birčák mal úctu k jej odborným kvalitám, hoci všetci vedeli o jej protikomunistickom zmýšľaní:

„Nadišiel čas menovať docentku Jakubcovú za profesorku, keďže II. detská klinika na Lazaretskej už profesorku mala. Boli tu však vážne kádrové problémy a to bol v tom čase ťažký hriech. Tak sa vedúci straníckej skupiny vybral za politickými špičkami, reku, čo by sa dalo robiť, vec je vážna. Poradili mu, aby napísal taký kádrový posudok, ktorý by bol prijateľný. Straníci na I. detskej zasadli a dali si záležať na tom, aby vypracovali posudok, ktorý by bol na vyšších fórach prijateľný. Po dlhej úvahe poverili vtedajšieho odborného asistenta Birčáka, aby novoskoncipovaný posudok predniesol a obhájil na celozávodnom výbore KSS pri fakulte. Po prednesení tohto tak starostlivo pripraveného posudku nastal v sieni šum, ktorý nakoniec vyústil do ironického záveru: ‚Súdruh Birčák, veď podľa tohto hodnotenia ani Panna Mária by nebola lepšia!‘ Pannou Máriou pani Irenka skutočne nebola, ale po prepracovaní posudku sa profesorkou predsa stala.

Vladimír Bzdúch