′ PATOLOGIE MĚKKÝCH TKÁNÍ

... myxoidný liposarkóm je možné diagnostikovať imunohistochemicky

Myxoidný liposarkóm (MLPSa) tvorí až tretinu liposarkómov a okrem dospelých postihuje aj adolescentov a deti. Morfologická diagnostika môže byť obtiažna, najmä v malej probatórnej/ihlovej biopsii. Mikroskopicky je MLPSa charakterizovaný proliferáciou cytologicky blandných malých primitívnych non-lipogénnych buniek, nápadnou kapilárnou („chicken wire“) sieťou a myxoidnou strómou, ktorá niekedy vytvára obraz podobný pľúcnemu edému. Variabilná je prítomnosť lipoblastov (ich prítomnosť nie je pre diagnózu nevyhnutná), zrelého tukového tkaniva (môže imitovať lipóm), alebo kartilaginózna diferenciácia. V diferenciálnej diagnostike je preto možné uvažovať o mnohých benígnych a malígnych nádoroch mäkkých tkanív (napr. myxóm, low grade fibromyxoidný sarkóm, myxofibrosarkóm, vretenobunkový lipóm, lipoblastóm, dobre diferencovaný liposarkóm, dediferencovaný liposarkóm, extraskeletálny myxoidný chondrosarkóm,...). Molekulovo-geneticky je pre MLPSa diagnostická rearanž génu DDIT3 (CHOP) s FUS, prípadne vzácne s EWSR1.

Po úspechu viacerých protilátok, ktoré detekujú epitopy fúznych onkoproteínov v nádoroch mäkkých tkanív (napr. STAT6, CAMTA1, ERG, FOSB...) sa viacerí pokúšali aj o protilátku, ktorá by spoľahlivo ofarbila DDIT3 v MLPSa. Predchádzajúce publikácie však priniesli buď negatívne výsledky, alebo sa nádejné protilátky nedočkali komerčnej produkcie. Ale na každého raz dôjde, a tak si aj vďaka autorom z USA môžeme odteraz (na úvod asi dosť opatrne) pomáhať imunohistochémiou aj pri diagnostike MLPSa.

Scapa a spol. dokázali difúznu silnú jadrovú expresiu DDIT3 vo všetkých prípadoch MLPSa (n=46) a negatívnu expresiu v takmer všetkých ostatných porovnávaných nádoroch, ktoré +/ -⁠ môžu MLPSa napodobovať (n=254). Slabú pozitivitu, vždy v <10 % buniek, dokázali iba v niekoľkých prípadoch solitárneho fibrózneho tumoru, pleomorfného liposarkómu, high-grade myxofibrosarkómu a dediferencovaného liposarkómu (gény DDIT3 a MDM2 sú susedia a v dediferencovanom liposarkóme môže dôjsť k ich spoločnej amplifikácii, podobne môže byť amplifikovaný a exprimovaný aj STAT6).

Aj keď je ko-amplifikácia DDIT3 jedným z možných vysvetlení expresie DDIT3 aj v nádoroch iných ako MLPSa, podstatná časť limitovane DDIT3-pozitívnych nádorov bola liečená neoadjuvantnou chemoterapiou alebo radioterapiou a táto fokálna (< 10 %) expresia DDTI3 môže byť iba markerom poškodenia DNA (lebo DDIT3 = DNA Damage-Inducible Transcript 3 –⁠ tento gén sa podieľa na regulácii odpovede na bunkový stres).