Podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore bolo ku dňu 8. 2. 2022 v celosvetovom meradle zaznamenaných viac než 400 miliónov infekcií vírusom SARS-CoV-2, s počtom úmrtí prevyšujúcim 5,7 milióna osôb. K rovnakému dátumu bolo v Česku evidovaných 3 273 375 prípadov, keď 37 549 sa skončilo úmrtím chorého [1]. Od konca decembra 2021 dochádza aj v Českej Republike k rýchlemu vytlačovaniu variantu delta variantom omikron. Stručne zhŕňame doterajšie poznatky. Prvá detekcia variantu omikron je datovaná k 9. novembru 2021 v Južnej Afrike, spätne bol však zistený pozitívny záchyt rovnakého variantu v Holandsku o týždeň skôr. Prví pozitívni z Južnej Afriky však mali významnú cestovateľskú anamnézu [2]. Odvtedy sa tento variant raketovo šíri všetkými kontinentmi.
Z hľadiska zmien genetickej informácie so sebou tento variant nesie viac než 18-tisíc mutácií oproti pôvodnému wuchanskému typu s tým, že viac než 97 % mutácií je sústredených do kódujúcej oblasti. Približne 30 z nich je lokalizovaných do receptor viažucej domény (RBD) spike proteínu, zásadným spôsobom ovplyvňujúceho vstup vírusu do organizmu [2].
Nové mutácie zaisťujú vírusu vyššiu schopnosť prenosu z jedinca na jedinca a nižšiu efektivitu protilátok získaných predchádzajúcou infekciou či vakcináciou. S tým súvisí aj obmedzená účinnosť niektorých liečiv, predovšetkým monoklonálnych protilátok. Riziko reinfekcií sa zdá byť 5,4-násobné v porovnaní s variantom delta. Významnú úlohu v ochrane voči reinfekcii či jej závažnosti hrá pretrvávajúca bunková imunita po prekonanej chorobe či vakcinácii [3].
Ako dôležitý faktor sa javí zvýšená adherencia variantu omikron k slizniciam horných ciest dýchacích v porovnaní s pľúcnym parenchýmom. Zdá sa teda, že sa pomalšie šíri v organizme v rámci prenosu z bunky na bunku. Z toho vyplýva aj vyššia pravdepodobnosť ľahšieho priebehu ochorenia. Na druhej strane už boli zaznamenané aj úmrtia pacientov infikovaných týmto variantom. V znížení závažnosti navyše hrajú významnú úlohu nielen vlastnosti vírusu samotného, ale aj preočkovanosť populácie, najmä rizikových skupín. Veľa krajín aj naďalej potvrdzuje trend vyššieho zastúpenia neočkovaných v rámci hospitalizácií (vrátane pobytov na jednotkách intenzívnej starostlivosti) oproti plne očkovaným [4].
Takisto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súvislosti s variantom omikron naďalej definuje nasledujúce rizikové skupiny: nevakcinovaní, obézni, ľudia starší ako 60 rokov, chorí trpiaci hypertenziou, diabetom, cerebrovaskulárnymi chorobami, demenciou, mentálnymi poruchami, chronickým ochorením obličiek, nádorovými chorobami a ďalší imunosuprimovaní jedinci (kvôli inému ochoreniu či jeho liečbe), pacienti s HIV/AIDS a tehotné ženy [4].
Na základe rozsiahlej metaanalýzy 4 najčastejšie používaných vakcín (BNT162b2, mRNA1273, Ad26.COV2.S a ChAdOx1-S) bolo zistené, že z hľadiska ochrany pred závažným priebehom ochorenia COVID-19 sa ich účinnosť znižuje asi o 10 % (95 % interval spoľahlivosti [CI] 6,1 – 15,4 %) v priebehu 6 mesiacov vo všetkých skupinách. U osôb starších ako 50 rokov sa táto efektivita znižuje o 9,5 % (95 % CI 5,7 – 14,6 %). Účinnosť vakcín z hľadiska ochrany pred symptomatickým priebehom ochorenia je u ľudí vo veku nad 50 rokov nižšia o 32 % (95 % CI 11 – 69 %) [5].
Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté o silnom odporúčaní aplikácie 3. posilňovacej dávky, najmä v rizikových skupinách. Štúdie naznačujú aj ďalšie významné zlepšenie efektivity. V súčasnosti však chýbajú jasné dáta definujúce konkrétnu dĺžku a intenzitu ochrany, predovšetkým vo vzťahu k variantu omikron. Prvé údaje sú však priaznivé [6].
Na základe zistenia o nových vlastnostiach vírusu museli byť upravené takisto pravidlá pre liečbu nakazených.
Americký Úrad pre kontrolu liečiv a potravín (FDA) v súlade s ním aj WHO ďalej neodporúčajú podávanie kombinácie monoklonálnych protilátok bamlanivimab a etesevimab rovnako ako kasirivimab a imdevimab [7]. V súčasnosti tak zostáva jedinou voľbou sotrovimab [8].
Antivirotická liečba určená pre chorých s miernym až stredne závažným ochorením v riziku závažného priebehu zahŕňa účinné látky molnupiravir, nirmatrelvir/ritonavir, eventuálne ich kombináciu. Použitie remdesiviru aj naďalej zostáva bezo zmeny [9].
Pre pacientov s veľmi závažným až kritickým priebehom ochorenia bol po novom odporúčaný baricitinib [8]. Ide o perorálny inhibítor Janusových kináz, ktorý suprimuje nadmernú aktiváciu imunitného systému. Ide o alternatívu blokátorov IL-6. V súčasnosti je v bežnej klinickej praxi podávaný u vybraných chorých s reumatoidnou artritídou. U pacientov s COVID-19 má byť podávaný v kombinácii s kortikosteroidmi [10].
Na záver je možné zhrnúť 3 základné odporúčania v rámci aktuálnej vlny spôsobenej variantom omikron:
Ďalšie užitočné informácie sú k dispozícii tu: https://koronavirus.mzcr.cz/wp-content/uploads/2022/01/Manual-pro-lekare-primarniho-kontaktu-v-souvislosti-s-vyskytem-nove-varianty-omicron.pdf
doc. MUDr. Pavlína Králíčková, Ph.D.
Ústav klinickej imunológie a alergiológie LF UK a FN Hradec Králové
Zdroje:
1. COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). Johns Hopkins University & Medicine, 2022. Dostupné k dátumu 8.2.2022 na: https://coronavirus.jhu.edu/map.html
2. Araf, Y., Akter, F., Tang, Y. D., Fatemi, R., Parvez, M., Zheng, C., & Hossain, M. G. (2022). Omicron variant of SARS-CoV-2: Genomics, transmissibility, and responses to current COVID-19 vaccines. Journal of medical virology, 94(5), 1825–1832. https://doi.org/10.1002/jmv.27588
3. Pavlin, B.: Epidemiology of Omicron variant of SARS-CoV-2 dostupné z https://cdn.who.int/media/docs/default-source/epi-win/webinar-report-epi-win/presesntation_boris_pavlin.pdf?sfvrsn=4f5a18c0_5
4. EPI-WIN Webinar Update on SARS-CoV-2 variant of concern Omicron dostupné z: https://cdn.who.int/media/docs/default-source/epi-win/webinar-report-epi-win/presentation_sylvie_briand.pdf?sfvrsn=f036d40a_5
5. Feikin, D. R., Higdon, M. M., Abu-Raddad, L. J., Andrews, N., Araos, R., Goldberg, Y., Groome, M. J., Huppert, A., O'Brien, K. L., Smith, P. G., Wilder-Smith, A., Zeger, S., Deloria Knoll, M., & Patel, M. K. (2022). Duration of effectiveness of vaccines against SARS-CoV-2 infection and COVID-19 disease: results of a systematic review and meta-regression. Lancet (London, England), 399(10328), 924–944. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(22)00152-0
6. Andrews, N., Stowe, J., Kirsebom, F., Toffa, S., Sachdeva, R., Gower, C., Ramsay, M., & Lopez Bernal, J. (2022). Effectiveness of COVID-19 booster vaccines against COVID-19-related symptoms, hospitalization and death in England. Nature medicine, 28(4), 831–837. https://doi.org/10.1038/s41591-022-01699-1
7. Cavazzoni P. Coronavirus (COVID-19) update: FDA limits use of certain monoclonal antibodies to treat COVID-19 due to the omicron variant. U.S. Food and Drug Administration, 2022 Jan 24. Dostupné na: www.fda.gov/news-events/press-announcements/coronavirus-covid-19-update-fda-limits-use-certain-monoclonal-antibodies-treat-covid-19-due-omicron
8. WHO recommends two new drugs to treat COVID-19, dostupné z https://www.who.int/news/item/14-01-2022-who-recommends-two-new-drugs-to-treat-covid-19
9. Manuál pro lékaře primárního kontaktu a aplikační centra v souvislosti s výskytem nové varianty Omicron Doporučení klinické skupiny MZČR ze dne 25.1.2022 dostupné z https://koronavirus.mzcr.cz/wp-content/uploads/2022/01/Manual-pro-lekare-primarniho-kontaktu-v-souvislosti-s-vyskytem-nove-varianty-omicron.pdf
10. Li, P., Wang, Y., Lavrijsen, M., Lamers, M. M., de Vries, A. C., Rottier, R. J., Bruno, M. J., Peppelenbosch, M. P., Haagmans, B. L., & Pan, Q. (2022). SARS-CoV-2 Omicron variant is highly sensitive to molnupiravir, nirmatrelvir, and the combination. Cell research, 32(3), 322–324. https://doi.org/10.1038/s41422-022-00618-w
C-ANPROM/SK/PO/0003 November 2022
