Logo  preLekára.sk
Prihlásiť
  • Články
    • Z medicíny
  • Časopisy
  • Kurzy
  • Témy
  • Kongresy
  • Videa
  • Podcasty
  • Kariéra
  • Kalendár kongresov
Odoberajte náš newsletter
Logo preLekára.sk
  • Články
    Články
    • Z medicíny

    Top novinky

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
  • Časopisy
    Časopisy

    Top články

    Spectral characteristics of urine from patients with end-stage kidney disease analyzed using Raman Chemometric Urinalysis (Rametrix)
    cagA gene EPIYA motif genetic characterization from Colombian Helicobacter pylori isolates: Standardization of a molecular test for rapid clinical laboratory detection
    Human-raptor conflict in rural settlements of Colombia
    Maternal depressive symptoms and children’s cognitive development: Does early childcare and child’s sex matter?

    Nové číslo

    2
    Časopis lékařů českých
    2026:Číslo 2
  • Kurzy
    Kurzy
  • Témy
    Témy

    Top novinky

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Len pre vás

    Staňte sa súčasťou komunity a získajte prístup k obsahu na mieru.

    Prihlásiť
  • Kongresy
    Kongresy
  • Videa
    Videa

    Nové videá

    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
  • Podcasty
    Podcasty

    Najčítanejšie

    Litiáza dolného kalichu: Kedy s liečbou počkať a kedy zasiahnuť?
    Ako vyberať endpointy klinických štúdií
    Prečo onkológia potrebuje inovatívne dizajny a reálne dáta
    Aká dôležitá je štatistická významnosť
  • Kariéra
    Kariéra

    Odporúčané pozície

  • Kalendár kongresov
    Kalendár kongresov
SK logo
    Články
    • Z medicíny
    Časopisy
    Kurzy
    Témy
    Kongresy
    Videa
    Podcasty
    Kariéra
    Kalendár kongresov

    © 2008-2026 MeDitorial | ISSN 1803-6597
    Stránky preLekára.sk sú určené výhradne odborníkom v zdravotníctve. Čítajte prehlásenie a Zásady spracovania osobných údajov.

    Prihlásiť
    preLekára.skTémaAnalgézia
    Z medicíny

    100 let s metamizolem: jaké je jeho současné postavení v léčbě bolesti

    Téma: Analgézia
    19. mája 2021
    3 min čítania

    Metamizol je oblíbené neopioidní analgetikum se spasmolytickým účinkem, využívané v klinické praxi od roku 1922. Jak se od té doby změnil pohled odborníků na bolest, ve kterých indikacích a kombinacích je vhodné tento lék podávat a udrží si svou pozici v oblasti léčby bolesti i do budoucna? Zeptali jsme se MUDr. Marka Hakla, Ph.D., z Centra léčby bolesti v Brně.

    Reklama

    Pojďme se na úvod krátce ohlédnout do historie algeziologie. V čem podle vás tento obor pokročil nejvíc?

    Algeziologie je relativně novým oborem. Zabývá se léčbou jakékoliv bolesti, pohybovým aparátem počínaje a onkologickými diagnózami konče. Ve farmakoterapii bolesti je poslední novinkou možnost předepisování léčebného konopí a objevila se i nová látka v oblasti silných opioidů – tapentadol, s minimem nežádoucích účinků a velmi dobrým efektem. Další novinky jsou v oblasti invazivní léčby, kde můžeme pacientům nabídnout neuromodulační techniky – léčbu pomocí elektrického proudu, kdy jsou elektrody zavedeny přímo do páteře.

    Reklama

    Mění se subjektivní vnímání či typ bolestí v populaci? Co ještě algeziologie neumí, kde jsou její limity?

    Subjektivní vnímání bolesti se nemění, bolest zde byla, je a bude. Mění se však spektrum bolestí. Výrazně přibývá bolestí pohybového aparátu, což je způsobeno především prodlužujícím se věkem a nevhodnými pohybovými návyky. Začínají převládat sedavá zaměstnání, přibývá pacientů s nadváhou. Nejvíce bojujeme s tím, abychom pacientům vysvětlili, že léky jim sice částečně pomohou, ale hlavní změnu musejí udělat u sebe – více se pohybovat a pravidelně cvičit.

    Metamizol patří mezi tradiční, osvědčená analgetika. Jaké je jeho aktuální postavení v léčbě bolesti a co považujete za jeho hlavní výhody oproti ostatním analgetikům?

    Metamizol má řadu výhod. Především minimum nežádoucích účinků a možnost dlouhodobějšího užívání. Velmi dobře se také kombinuje ostatními analgetiky, ať již nesteroidními antiflogistiky nebo opioidy.

    Jaký účinek má u jednotlivých typů bolesti a kde je podle současných důkazů jeho efekt nejlepší?

    Jednak je lékem první volby pro bolesti viscerální, tedy vznikající ve vnitřních orgánech. Dobrý efekt má dále u bolestí hlavy a řada pacientů si jej chválí i v léčbě bolesti pohybového aparátu. U neuropatické bolesti je potom jedním z léků volby, zejména v kombinaci s antikonvulzivy a antidepresivy.

    Se kterými konkrétními léky či lékovými skupinami je vhodné metamizol kombinovat?

    V případě neuropatické bolesti jednoznačně volíme kombinaci s antikonvulzivy (zejména gabapentinoidy – gabapentinem a pregabalinem) nebo antidepresivy skupiny SNRI. Zde je jednoznačně prokázán synergický efekt. U bolestí pohybového aparátu v případě chronické bolesti volíme kombinaci se slabými či silnými opioidy.

    V moderní medicíně se prosazuje koncept personalizované a individualizované léčby. Z čeho vycházíte při výběru konkrétní modality léčby bolesti a jaký je profil typického pacienta, u kterého byste volil metamizol?

    Metamizol je lékem první volby, tedy je vhodný všude tam, kde pacient ještě žádnou analgetickou medikaci neužíval. Další možností je kombinace s opioidy, díky níž lze dosáhnout vynikajícího efektu i u středně silné až silné bolesti. Vycházíme ze třístupňového žebříčku bolesti, kde je doporučováno opioidy kombinovat s neopioidními analgetiky. Medikaci metamizolem začínáme jako monoterapii, až při ne zcela dostatečném efektu volíme kombinaci s nesteroidními antiflogistiky nebo opioidy.

    Léčba chronické bolesti je spojena s rizikem nežádoucích účinků a vzniku závislosti. Která analgetika jsou z tohoto pohledu nejrizikovější a jak je tomu u metamizolu?

    Pozor musíme dávat při dlouhodobějším užíváni nesteroidních antiflogistik. Ne ani tak z důvodu závislosti jako spíše pro jejich nežádoucí působení, především tendenci poškozovat gastrointestinální trakt. Pacienti s chronickou bolestí dále rádi užívají benzodiazepiny, zde je však vysoké riziko vzniku závislosti, proto by měly být užívány pouze příležitostně. U metamizolu riziko závislosti nehrozí.

    Jednou z možností jak posuzovat účinnost analgetik je hodnota NNT (tedy počet pacientů, kterým je třeba podat lék, aby alespoň u jednoho došlo k úlevě od bolesti). Podle Oxfordské ligy analgetik má metamizol nízké NNT: 1,6. Jaký je význam této hodnoty v klinické praxi – do jaké míry ovlivňuje rozhodnutí lékaře při výběru konkrétního analgetika?

    Hodnota NNT je pro nás velmi důležitá, protože nám v případě akutní bolesti říká, která analgetika jsou neúčinnější. Obecně všechna analgetika s hodnotou NNT nižší než 2 považujeme za velmi účinná. Proto je i metamizol lékem první volby. Lékaři by při nastavování vhodné analgetické léčby měli na NNT klást velký důraz. Umožňuje nám základní navigaci v nabídce analgetik a díky tomu můžeme pacientovi nabídnout opravdu ten nejvhodnější lék.

    Můžeme si to ukázat na srovnání metamizolu coby neopioidního analgetika a tramadolu jakožto zástupce opioidů. Metamizol je v třístupňovém žebříčku na prvním, nejnižším stupni, tramadol na stupni druhém, nicméně je zde doporučováno jej kombinovat s neopioidním analgetikem, tedy i metamizolem. Porovnáme-li potom účinnost těchto dvou léků na základě hodnoty NNT, zjistíme, že dle publikovaných studií je obdobná. Pacienti, kteří užívali metamizol, však měli výrazně nižší výskyt nežádoucích účinků, a tím i větší benefit z medikace. Nabízí se tedy dokonce možnost, aby pacienti užívající tramadol, u kterých se vyskytují nežádoucí účinky nebo analgetický efekt není dostatečný, zkusili přejít na metamizol.

    Měl by být metamizol volně prodejný? A jak si podle vás počínají pacienti v samoléčbě bolesti − chovají se racionálně, nebo mají tendenci nadužívat analgetika?

    Dle mého názoru by metamizol volně prodejný být měl, protože se jedná o vysoce účinné, a přitom bezpečné analgetikum. Pokud máme volně prodejná nesteroidní antiflogistika, která mohou způsobovat až život ohrožující stavy, volný prodej metamizolu by byl velmi přínosný. Samoléčbu bolesti pacienti konzultují s lékárníky, kteří mají dostatek informací, aby jim nabídli ten nejvhodnější lék.

    Začali jsme pohledem do minulosti. Jak vidíte budoucnost algeziologie? Do jaké míry ji ovlivní umělá inteligence? A budou stále v oblibě osvědčená analgetika v tabletách, nebo je postupně nahradí různé nefarmakologické, technologické metody a přístupy?

    Podle mého názoru jsou analgetika nenahraditelná. Tvoří a vždy budou tvořit základní pilíř léčby bolesti. Asi se budeme setkávat s novými účinnými látkami a případně jejich kombinacemi. Každopádně péče o naše pacienty bude ještě dlouhou dobu vázána výhradně na lékaře a umělá inteligence je jen tak nenahradí. Novinky budou spíše v invazivních přístupech, kdy nám například navigace ultrazvukem otvírá další terapeutické možnosti. Nově vznikají specializovaná pracoviště, která se právě těmito metodami zabývají.

     

    MUDr. Andrea Skálová
    redakce MeDitorial

    Tagy:

    Chirurgia všeobecnáNeurológiaOrtopédiaPraktické lekárstvo pre dospelýchAlgeziológia

    Partner

    Sanofi

    Populárne články

    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (CIDP) je imunopatologicky sprostredkované ochorenie postihujúce myelín periférnych nervov. Nasledujúci stručný prehľad okrem iného vychádza z odporúčaní EAN/PNS 2021 pre diagnostiku a liečbu CIDP.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.

    Súvisiace

    Reklama

    Odporúčané

    Reklama
    Z medicíny
    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    16. marca 2026
    16. marca 2026
    Mukopolysacharidózy (MPS) patří mezi lysosomová střádavá onemocnění s typicky multisystémovým postižením – od kraniofaciální dysmorfie a skeletálních změn přes kardiální komplikace až po neurologické symptomy. Přestože jde převážně o dětské pacienty s často závažnou prognózou, možnosti léčby se v posledních letech výrazně rozšířily: od transplantace hematopoetických kmenových buněk přes enzymovou substituční terapii až po rozvíjející se genové přístupy. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze, kde je soustředěna péče o pacienty s MPS z celého Česka, vysvětluje, na které varovné klinické znaky bychom měli myslet, jak prakticky postupovat v diagnostice a proč je časné stanovení diagnózy klíčové pro skutečný přínos léčby i kvalitu života dítěte a jeho rodiny.
    Z medicíny
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    9. marca 2026
    9. marca 2026
    Neuronální ceroidní lipofuscinóza typu 2 (NCL2) je vzácné neurodegenerativní onemocnění, které se typicky manifestuje v raném dětství farmakorezistentní epilepsií, ataxií a progresivní ztrátou nabytých dovedností. Díky dostupnosti kauzální enzymové substituční terapie se však nyní prognóza pacientů výrazně zlepšila – za předpokladu včasné diagnostiky. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze – jediného pracoviště v Česku specializovaného na léčbu NCL2 – v následujícím rozhovoru shrnuje, na které klinické příznaky myslet, jak urychlit diagnostiku a proč je role praktického lékaře pro děti a dorost v časném záchytu onemocnění naprosto klíčová.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026