Analýza profesionálnych ochorení na Slovensku za roky 2005–2014 aj z aspektu kategórií rizikových prác*


Analysis of occupational diseases in Slovakia in 2005–2014 also viewed from aspect of the risk work category

Introduction:
The objective of the work was to evaluate changes in the incidence and structure of occupational diseases (OD) in men and women exposed to various factors of the working environment who were performing works at risk in Slovakia in the period of ten years. The analysis of the collected data should stimulate further direction of primary prevention, and intensify protection and support of health at work.

Groups and Methods:
The retrospective analysis of OD in the Slovak Republic evaluated all 47 items of the List of OD of Slovakia valid from 1st January 2004. The processing of the results employed descriptive methods of statistical analysis.

Results:
In the period of 2005–2014, 4,220 occupational diseases were notified, and 36.8% of them affected women (n = 1,552), most often from diseases from overload of upper extremities and occupational infectious diseases. The number of OD decreased between 2005 and 2014 by 9.7%. In 2014, the incidence of OD was 1.8/100,000 per all working persons.

Diseases caused by physical load of upper extremities (2,701 notifications altogether) were most frequently notified, with 64% incidence. Within the observed period, 412 occupational infections were notified (9.8% of OD), among them 245 infections and parasitic diseases (among them 65 cases of virus hepatitis and 38 tuberculosis), especially in medical personnel, the other cases were other infectious diseases. The 323 cases included loss of hearing defects from noise and 275 cases occupational diseases of the skin and both of them were less than the presumed real occurrence considering the number of employees registered in corresponding categories of work at risk. Allergic diseases of respiratory system related to work were notified in 163 cases. In total, 123 cases of silicoses and coal miner pneumconioses were notified, 24 occupational diseases from asbestos and asbestoses associated with malignant lung tumors. Occupational poisoning cases demonstrated markedly decreasing trend. There were 96 cases of occupational poisoning and 32 cases of tumors following long term exposure of human chemical carcinogens. Within the reported period, 23 malignant lung tumors from radon were in miners working underground in ore mines in Slovakia. There were 13 cases of severe hyperkinetic dysphonia, insufficiency of mm. laryng. int. and severe phonastenia in vocal professionals. In the specific “free” item No. 47, there were 40 other health disorders associated with work.

The number of employees exposed to work at risk in the 3rd and 4th category decreased between the year 2005 and 2014 by 16.1% up to 99,114 persons. This number included 21,356 women, who comprised 21.5% of all cases of work at risk, mainly in industrial production and in the area of public health and social aid in the Slovak Republic. The decrease of jobs at risk of the 4th category over 10 years by 46.2% is encouraging. The number of women over this period of decreased as much as by 72.5% (869 female employees in 2014).

Conclusions:
ODs belong to preventable diseases, and their decreased number is associated with increased quality of primary prevention. The health protection and promotion is guaranteed by the government and is arranged by the employer in collaboration with preventive and protection services. Appreciable role in the chain of prevention is played by the better awareness of the importance of OD prevention also among employees.

Keywords:
occupational diseases – occurrence and incidence – analysis of 4,220 notified cases – longitudinal observation – work at risk –women


Autoři: J. Buchancová 1,2;  V. Švihrová 1;  H. Hudečková 1;  Š. Zelník 1,2;  T. Záborský 3
Působiště autorů: Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, Univerzita Komenského Bratislava vedúca prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH 1;  ŽILPO, s. r. o., Žilina vedúci MUDr. Štefan Zelník, PhD. 2;  Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Martin vedúca služobného úradu MUDr. Mgr. Tatiana Červeňová, MPH, MHA 3
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 68, 2016, No. 1-2, s. 23-32.
Kategorie: Původní práce

*Práca bola v skrátenej forme prednesená na XI. Martinských dňoch pracovného lekárstva a toxikológie, Martin, 10.–11. 3. 2016.

Souhrn

Úvod:
Cieľom práce bolo zhodnotiť, ako sa v desaťročnom období menil výskyt a štruktúra chorôb z povolania (CHzP) na Slovensku, počty zamestnancov, mužov a žien, vykonávajúcich rizikové práce s vystavením rôznym faktorom pracovného prostredia. Analýza získaných údajov by mala byť podnetom pre ďalšie usmernenie primárnej prevencie, zintenzívnenie ochrany a podpory zdravia pri práci.

Súbory a metodika:
Retrospektívnou analýzou CHzP v SR bolo posúdených všetkých 47 položiek Zoznamu CHzP SR platného od 1. 1. 2004. Na spracovanie výsledkov boli použité deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

Výsledky:
V rokoch 2005–2014 bolo v SR hlásených spolu 4.220 chorôb z povolania, s 36,8% zastúpením žien (n = 1.552), u ktorých dominovali ochorenia z fyzického zaťaženia horných končatín a profesionálne infekčné choroby. Pokles počtu CHzP medzi r. 2005 a r. 2014 bol 9,7 %. V r. 2014 bola incidencia CHzP v SR 15,8/100.000 pracujúcich osôb.

Najčastejšie hlásenými CHzP so 64% výskytom boli ochorenia zapríčinené fyzickým zaťažením pohybového aparátu horných končatín (spolu 2.701 hlásení). V sledovanom období bolo hlásených 412 profesionálnych nákaz (9,8 % CHzP), z toho 245 infekčných a parazitárnych chorôb (z toho 65 vírusových hepatitíd a 38 profesionálnych TBC najmä u zdravotníckych pracovníkov, zvyšok rôzne iné nákazy). Počty 323 profesionálnych poškodení sluchu z hluku a 275 profesionálnych poškodení kože boli nižšie, ako predpokladaný reálny výskyt vzhľadom k počtu zamestnancov evidovaných v tomu odpovedajúcich rizikových kategóriách prác. Alergické ochorenia dýchacieho systému profesionálneho pôvodu boli hlásené v 163 prípadoch. Spolu bolo hlásených 123 silikóz a uhľokopských pneumokonióz, 24 profesionálnych ochorení z azbestu a azbestóz v spojení so zhubnými nádormi pľúc. Profesionálne intoxikácie mali výrazne klesajúci charakter. Spolu sa vyskytlo 96 profesionálnych otráv a 32 nádorových chorôb po dlhoročnej expozícii dokázaným chemickým karcinogénom. V uvádzanom období bolo registrovaných 23 zhubných nádorov pľúc z radónu u baníkov z podzemia rudných baní na Slovensku. Zistilo sa 13 prípadov ťažkej hyperkinetickej dysfónie, nedomykavosti hlasiviek a ťažkej fonasténie u hlasových profesionálov. V osobitnej „voľnej“ položke č. 47 bolo hlásených spolu 40 iných poškodení zdravia z práce.

Počet zamestnancov vystavených rizikovej práci v 3. a 4. kategórii klesol v SR medzi r. 2005 a r. 2014 o 16,1 % na 99.114 osôb. Z tohto počtu bolo v r. 2014 21.356 žien, ktoré vykonávali v SR 21,5 % rizikových prác, hlavne v priemyselnej výrobe a v rezorte zdravotníctva a sociálnej pomoci. Povzbudivým údajom bol 46,2 % pokles rizikových prác v 4. kategórii v priebehu 10 rokov (18.762 vs. 10.097 zamestnancov). Počet žien v 4. kategórii rizikových prác klesol za 10 rokov až o 72,5 % (869 zamestnankýň v r. 2014).

Záver:
CHzP patria medzi preventabilné ochorenia, ich pokles je viazaný na skvalitnenie primárnej prevencie. Ochranu a podporu zdravia zamestnancov garantuje štát a zabezpečuje zamestnávateľ v spolupráci s preventívnymi a ochrannými službami. Nezanedbateľnú úlohu v reťazi prevencie má posun uvedomelosti si významu prevencie CHzP aj u zamestnancov.

Klúčové slová:
choroby z povolania – výskyt – analýza 4.220 hlásených prípadov – longitudinálne sledovanie – rizikové práce – ženy

ÚVOD

Klesajúcemu trendu chorôb z povolania (CHzP) na Slovensku v dvadsaťročnom období rokov 1988–2007 bola venovaná štúdia uverejnená v časopise Interná medicína [1]. Pohľad klinického pracovného lekárstva na choroby z povolania v SR priniesol v Pracovním lékařství v r. 2009 Legáth [10]. Dielčie longitudinálne analýzy o pneumokoniózach, zhubných nádoroch, intoxikáciach, nákazach profesionálneho pôvodu v SR boli uverejnené v minulosti v ďalších lekárskych periodikách [2, 3, 4, 5].

Zmeny palety a počtu CHzP ovplyvnili na Slovensku významne aj výrazné zmeny v štruktúre priemyslových odvetví. Od r. 1990 sa postupne značne menil počet pracovníkov vystavených meniacim sa pracovným podmienkam, faktorom práce evidovaným najmä v 3. a 4. kategórii rizikových prác. Po r. 1989 zaniklo mnoho závodov, hlavne hutníckeho a baníckeho odvetvia. Vznikali a vznikajú rôzne iné, častejšie kapacitne menšie podniky, mení sa technológia, rozvíja sa viac oblasť služieb, sú zvýšené požiadavky na oblasť využitia informačných technológií atď. Prílivom zahraničných investorov sa zintenzívnili v ich prevádzkach nároky na fyzickú aj psychickú výkonnosť pracovnej sily.

Do tohto prostredia vstúpil od r. 2007 v oblasti verejného zdravotníctva preventívne zameraný inštitút pracovnej zdravotnej služby (PZS) so zdravotným dohľadom na pracovné podmienky a spôsob výkonu práce s úzko prepojeným sledovaním a hodnotením zdravotného stavu a spôsobilosti na konkrétny výkon práce zamestnancov prostredníctvom tímu odborných zdravotníckych pracovníkov vedených lekármi so špecializáciou z odborov pracovného lekárstva. Podľa súčasnej legislatívy, s ohľadom na nedostatok špecialistov v oblasti pracovného lekárstva, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky (LPP) v 1. a 2. kategórii prác predovšetkým lekári so špecializáciou v odbore Všeobecné lekárstvo, zčasti aj dorastoví lekári (pôvodne zákon č. 124/2006 Z. z., o preventívnych ochranných službách, t. č. zákon č. 355/2007 a vyhláška MZ SR č. 208/2014 [17, 19]).

Dohľad na zdravotný stav zamestnancov, výkon LPP v 3. a 4. kategórii (rizikové práce) patrí lekárom PZS so špecializáciou v odbore Pracovné lekárstvo, Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo lekárom so špecializáciou Služby zdravia pri práci (zákon NR SR č. 355/2007 [17]). Systém PZS sa postupne dotvára, v súčasnosti pokrýva v SR PZS 3/4 zamestnancov evidovaných vo vykonávaní prác rizikového charakteru (t. j. v 3. a v 4. kategórii prác). Zvyšných 25 % zamestnancov týchto rizikových kategórií prác ešte nie je z rôznych príčin včlenených do siete PZS. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú zatiaľ mimo dohľadu PZS. V podobnej situácii sú tiež zamestnanci získavaní – často aj do rizikovej práce – cestou pracovných agentúr.

Slovensko je t. č. automobilovou veľmocou. Na finalizujúce automobilové závody sa pripája široká sieť subdodávateľských prevádzok s vysokými nárokmi na manuálnu zručnosť, vynútené tempo práce smerom k požiadavkám bezchybnej produkcie spracovávaných komponentov. Významne prevažujúci výskyt CHzP pohybového aparátu horných končatín v uvádzaných, ale aj v rôznych ďalších priemyslových oblastiach, by mal byť spätne signálom, že treba zvýšiť opatrenia vedúce k poklesu týchto chorôb cestou ráznejších opatrení v oblasti primárnej prevencie.

Cieľom práce bolo zisťovať či a do akej miery sa na celkovo klesajúcom počte CHzP v SR ­v rokoch 2005 až 2014 a na výkyvoch vo výskyte CHzP v jednotlivých skupinách profesionálnych ochorení podieľa primárna zložka príčinných faktorov práce, hlavne rizikových prác 3. a 4. kategórie, evidovaných cestou regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), alebo aj iné príčiny a okolnosti. Cieľom práce bolo zároveň poukázať na potrebu ďalšieho usmernenia komplexu primárne orientovaných preventívnych opatrení.

METODIKA

Vykonali sme retrospektívnu analýzu údajov o CHzP v SR, hlásených cestou Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na Slovensku v rokoch 2005–2014 [16]. Zdrojmi boli ročenky NCZI SR a Výročné správy Úradu verejného zdravotníctva SR z rokov 2005–2014. Posudzovali sme všetkých 47 položiek (pol.) Zoznamu chorôb z povolania (ZozCHzP SR) platného od 1. 1. 2004 (18). Pre prehľadnosť sme zvolili triedenie do skupín vo vzťahu ku príčinným faktorom. Postupovali sme od skupín najčastejšie sa vyskytujúcich profesionálnych ochorení k zriedkavejšie hláseným CHzP. V tabuľkách sme porovnali vybrané údaje získané z Výročných správ ÚVZ SR, z Centrálneho registra rizikových prác SR o počtoch zamestnancov, mužov a žien vystavených rizikovým prácam 3. a 4. kategórie medzi rokmi 2005 a 2014. Uviedli sme údaje o počtoch evidovaných zamestnancov, vystavených rozličným rizikovým faktorom práce [15]. Na spracovanie výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

VÝSLEDKY

Choroby z povolania

Naša analýza sa týka počtu 4.220 hlásených chorôb z povolania v SR v desaťročnom období v rokoch 2005–2014. V uvedenom počte bolo 1.552 žien (36,8 %), u ktorých sa vyskytli hlavne ochorenia z fyzického zaťaženia horných končatín a profesio­nálne infekčné choroby.

Celkový pokles počtu CHzP medzi rokmi 2005 a 2014 bol 9,7 %, pokles CHzP u žien 12,8 %.

Na obrázku 1 sú počty ročne hlásených chorôb z povolania, mužov a žien, medzi rokmi 2005–2014: 413 CHzP v r. 2005 vs. 373 CHzP v r. 2014; z toho ženy 148 v r. 2005 vs. 129 v r.2014.


Priemerná incidencia ChzP dosiahla 18,1/100.000 pracujúcich osôb, pohybovala sa od 18,4 v r. 2005 do 15,8 v r. 2014; najvyššia incidencia bola 24,4 v r. 2007.

Na obrázku 2 je počet hlásených ochorení v SR v rokoch 2005 až 2014 zapríčinených fyzickým zaťažením pohybového aparátu končatín (spolu 2.701 hlásení). Dlhodobo dominuje ochorenie z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (CHzDNJZ), celkovo 1.861 prípadov. V menšom počte sa vyskytla choroba z vibrácií (759 prípadov). Choroba z lakťového nervu z mechanických vplyvov (81 hlásení) sa stala po redukcii rizikovej práce brusičov skla spolu so zánikom väčšiny prevádzok sklárskeho priemyslu v posledných rokoch zriedkavosťou. Najvyšší výskyt choroby z DNJZ a choroby z vibrácií (417) bol v roku 2007 s prevahou výskytu v banských profesiách v hornonitrianskych baniach. Choroby z fyzického zaťaženia končatín mali v sledovanom desaťročí dominantný – až 64% – podiel z celku CHzP. V r. 2014 bolo hlásených 280 ochorení z DNJZ končatín (99 u mužov, 81 u žien), z toho bol diagnostikovaný syndróm karpálneho kanála u 41 mužov a 44 žien.


Na obrázku 3 je znázornený výskyt hlásených infekčných CHzP v rokoch 2005–2014 (spolu 412), s klesajúcim trendom a najvyšším počtom ochorení v roku 2005 (spolu 69). V sledovaných rokoch bolo hlásených v položke 24 ZozCHzP SR 245 infekčných CHzP (z toho 65 vírusových hepatitíd a 38 profesionálnych TBC, hlavne u zdravotníckych pracovníkov). Výskyt infekčných ochorení v tejto položke má vysoké zastúpenie žien, v roku 2014 bolo z 23 CHzP až 19 žien. Výskyt tropických prenosných a parazitárnych chorôb je v SR dlhoročne sporadický (spolu 3 hlásené ChzP). U 164 chorôb prenosných zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov išlo v rokoch 2005–2014 hlavne o lymskú boreliózu u zamestnancov lesníctva.


Na obrázku 4 je počet hlásených CHzP v SR v rokoch 2005–2014 – porúch sluchu z hluku (spolu 323 prípadov). Vzostup v ostatných rokoch bol zapríčinený miernym zlepšením záchytu sluchovej straty, spôsobenej hlukom v práci. Napriek tomu tento počet ešte vôbec nezodpovedá reálnej situácii, nakoľko celkový počet hluku dlhoročne vystavených pracovníkov v SR je veľmi vysoký (tab. 2).


Tab. 1. Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR v roku 2005 a 2014 podľa rizikových faktorov v 3. a 4. kategórii
Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR v roku 2005 a 2014 podľa rizikových faktorov v 3. a 4. kategórii
(Zdroj: Centrálna evidencia rizikových prác, ÚVZ SR, 2015)

Na obrázku 5 je znázornených spolu 375 profe­sionálnych ochorení kože (okrem rakoviny kože a prenosných kožných chorôb). Počet dermatóz v priebehu sledovaných rokov výraznejšie klesá, čo súvisí do určitej miery aj s individuálnym samoliečiteľstvom, bez záujmu o registráciu a malú finančnú kompenzáciu kožnej CHzP, ak by to malo byť spojené s prepustením zamestnanca z práce.


Na obrázku 6 sú uvedené alergické ochorenia profesionálneho pôvodu v SR, s kolísajúcim počtom prípadov v priebehu desaťročia (spolu 163 CHzP). Najčastejšie bola hlásená bronchiálna astma (112 CHzP), u 39 prípadov alergických chorôb horných dýchacích ciest išlo hlavne o alergickú rinitídu. Vyskytlo sa 12 CHzP s diagnózou exogenná alergická alveolitída. Všetky ochorenia v tejto skupine mali za následok trvalé vyradenie z škodiaceho pracovného prostredia s následnými problémami pri eventuálnom získavaní novej pracovnej pozície.


Na obrázku 7 je výskyt 148 pneumokonióz zo sledovaného obdobia, kedy bolo hlásených 123 prípadov zaprášenia pľúc prachom s obsahom kysličníka kremičitého vrátane uhľokopských pneumoko­nióz, zriedkavo so spojením s TBC pľúc. Vyskytlo sa 24 azbestóz (fibrózy pľúc, maligné mezoteliómy, aj azbestózy spojené so zhubnými nádormi pľúc) a jeden prípad poškodenia dýchacieho orgánu z prachu s obsahom tvrdokovov.


Na obrázku 8 sú profesionálne intoxikácie v SR, s výnimkou rokov 2006 a 2007, kedy dominovali otravy zapríčinené halogenizovanými uhľovodíkmi a inými organickými rozpúšťadlami, s výrazne klesajúcim charakterom. Spolu sa vyskytlo 96 profesionálnych otráv a 32 zhubných nádorov vznikajúcich po dlhoročnej expozícii dokázaným chemickým karcinogénom (zhubný nádor pľúc zo splodín horenia u jadrárky v hutiach, nádory pľúc zapríčinené dlhoročnou inhaláciou aerosólov s obsahom kremenného prachu u bývalých hutníkov, baníkov, nádor pľúc z pôsobenia Cr/VI/ z tavby a i.).


V sledovanom desaťročí bolo hlásených 23 CHzP s diagnózou rakovina pľúc z rádioaktívnych látok, z radónu a jeho dcérskych produktov, ročne 0 až 4 prípady u baníkov z podzemia rudných baní na Slovensku. Spolu sa vyskytlo 13 CHzP s diagnózou ťažká hyperkinetická dysfónia, nedomykavosť hlasiviek a ťažká fonasténia u hlasových profesio­nálov.

V osobitnej položke ZozCHzP SR č. 47 „iné poškodenia zdravia z práce“ ZozCHzP SR bolo po štandardnom povinnom prejednaní v Celoslovenskej komisii konzultačných dní pre choroby z povolania hlásených spolu 40 ochorení (poškodenia chrbtice po výnimočnej, dlhodobej záťaži osového aparátu, dokumentované cestou hygienického prieskumu, vykonaného príslušným pracoviskom RÚVZ; akútne, eventuálne chronické inhalačné poškodenia dýchacích ciest z niektorých dráždivo pôsobiacich aerosólov, postraumatická stresová porucha vo väzbe na banské nešťastie a i. do predchádzajúcich položiek zoznamu CHzP nezaraditeľné choroby a chorobné stavy spĺňajúce kritériá poškodenia zdravia z práce). Počet ročne hlásených CHzP v tejto položke výrazne klesá, v r. 2014 boli prejednávané a hlásené v tejto skupine len 2 CHzP.

V SR v rokoch 2005–2014 neboli hlásené žiadne CHzP v 10 položkách ZozCHzP SR: choroba z mangánu, z vanádia a ich zlúčenín, choroba z elektromagnetického žiarenia vrátane laseru, rakovina kože, choroba vyvolaná prácou v hyper- eventuálne hypobarických podmienkach, choroba dolných dýchacích ciest spôsobená hliníkovým prachom, choroba z berýlia, choroba dýchacích ciest a pľúc z Thomasovej múčky, nystagmus, bronchopulmonálna porucha spôsobená prachom z bavlny, ľanu, konope alebo sisalu.

Rizikové práce

V tabuľke 1 je porovnaný počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR s vyjadrením percentuálnych rozdielov medzi rokmi 2005 a 2014, osobitne aj v 4. kategórii rizikových prác. Pozitívom je, že práce vykonávané v riziku 4. kategórie sa v priebehu 10 rokov znížili o 46 %. Pokles počtu zamestnancov vystavených  rizikovým prácam bol u žien výraznejší ako u mužov, hlavne v 4. kategórii rizikových prác (ženy 72,5 % vs. muži 41,2 %).

Tab. 2. Rozdiel v počte zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR, rok 2005 vs. 2014
Rozdiel v počte zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR, rok 2005 vs. 2014
(Upravené podľa: Centrálna evidencia rizikových prác, ÚVZ SR, 2015) Poznámka: k sumárnemu počtu pracovníkov v rizikovej práci: jeden zamestnanec mohol byť vystavený niekoľkým rizikovým faktorom, chemickej látke s viacerými účinkami

Do tabuľky 2 sme zahrnuli údaje dokumentujúce klesajúci počet zamestnancov vystavených uvádzaným faktorom práce v 3. aj vo 4. kategórii. Ako riziková práca sa v ostatných rokoch postupne registruje v niektorých pracovných pozíciách po splnení príslušných kritérií daných legislatívou (Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z.) aj v r. 2004 ešte nesledované, neevidované psychické pracovné zaťaženie (3. kategória). Najviac pracovníkov vystavených psychickej pracovnej záťaži je v zdravotníctve a v oblasti sociálnej pomoci. V  položke 47 ZozCHzP bolo o. i. hlásených niekoľko prípadov postraumatickej stresovej poruchy, z toho 2 prípady u príslušníkov ozbrojených síl SR v súvislosti s výkonom zahraničnej vojenskej misie.

Kritériá pre zaradenie do rizikových prác v oblasti chemických látok a zmesí sa v uplynulom desaťročí zmenili, lebo prv samostatne evidovaný faktor rizikovej práce v prachu bol preradený do skupiny chemických látok a zmesí. Zmena vyplýva z uplatnenia zákona NR SR č. 67/2010 Z. z.  s odkazom na Nariadenie EU parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008. V ostatných 6 rokoch sa podĺa toho rozšírila špecifikácia chemických faktorov na látky toxické, veľmi toxické, dráždivo pôsobiace a do tejto skupiny sa včlenili aj alergizujúco pôsobiace látky, dermatotropné látky a veľká skupina aerosólov (v minulosti skupina „prach“ ).

V tabuľke 3 je súčasná evidencia pracovníkov (celkom, zvlášť ženy) vykonávajúcich v SR v r. 2014 rizikové práce, kde sa uplatňuje faktor chemické látky a zmesi. Niektoré chemické látky môžu mať súbežne viaceré účinky. Rizikovej práci s dráždivými, karcinogénnymi a reprodukciu poškodzujúcimi látkami je v SR vystavený značný počet mužov a aj žien. Expozícia pevným aerosólom je tradične výrazná, dominujú muži, rezort ťažby a dobývania, priemyselná výroba.

Tab. 3. Počty pracovníkov vykonávajúcich v SR v roku 2014 rizikové práce – faktor chemické látky a zmesi
Počty pracovníkov vykonávajúcich v SR v roku 2014 rizikové práce – faktor chemické látky a zmesi
(Zdroj: Centrálna evidencia rizikových prác, ÚVZ SR, 2015) Poznámka: jeden zamestnanec mohol byť vystavený chemickej látke s viacerými účinkami

Dlhoročne, aj v r. 2014, bol najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich v SR rizikové práce v priemyselnej výrobe, v tomto roku išlo o 68.309 osôb, z čoho bolo 12.447 žien. Na druhom mieste, so značným odstupom, bol rezort zdravotníctva a sociálnej pomoci s evidovaním 8.557 osôb, z čoho bolo až 6.709 žien. Určitým prekvapením ostáva, že v rezorte stavebníctvo (7. miesto v poradí podľa počtu rizikových pracovníkov) bolo v r. 2014 len 1.298 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Vyvoláva to predstavu, že v tomto rezorte robí značný počet SZČO, ktorými zamestnávatelia v ostatnom čase nahrádzajú kmeňových zamestnancov. SZČO a zamestnanci získavaní dodávateľským spôsobom cez pracovné agentúry unikajú potom centrálnej registrácii rizikových prác UVZ SR, sú aj mimo dohľadu PZS.

DISKUSIA

Údaje o výskyte CHzP v rámci EÚ je problematické porovnávať pre značne rozdielne kritériá týkajú­ce sa stupňa závažnosti klinického obrazu, od ktorého dochádza v jednotlivých štátoch EÚ (aj s ohľadom na možnosti finančnej kompenzácie ujmy na zdraví) k hláseniu CHzP. Určité možnosti porovnania výskytu CHzP sú možné s analogickými údajmi o incidencii v Českej republike, lebo ČR má – s výnimkou niektorých položiek Zoznamu CHzP – doteraz obdobné kritériá pre hlásenie CHzP ako SR.

Choroby z povolania na Slovensku v ostatnom desaťročí naďalej významne klesajú a tento trend aj jeho príčiny sú obdobné aj v ČR [6]. Skutočnosťou je, že v priebehu rokov sa v niektorých oblastiach výrazne zmenili, spravidla zlepšili pracovné podmienky, aj keď sa dostali do popredia pracovné činnosti nadmerne zaťažujúce pohybový aparát. V oboch štátoch, v SR aj v ČR je t. č. najvyšší výskyt profesionálnych ochorení z DNJZ horných končatín, hlavne s diagnózou syndrómu canalis carpi [6, 10, 11]. Vychádzajúc z prác fínskych autorov [14] sa v Českej republike v ostatných rokoch rozdielne hlásia prejavy choroby z vibrácií, osobitne sú nezávisle na sebe hlásené poškodenia ciev, oddelene hlásené poškodenia nervov končatín z vibrácií. V SR je to doteraz v jednej položke ZozCHzP a aj z týchto príčin môže byť incidencia chorôb z vibrácií v SR nižšia. Opakovane sa upozorňuje, že problémy sa týkajú aj obmedzeného záchytu, napr. porúch sluchu z hluku, kožných ochorení, kde je nepomer medzi množstvom osôb vystavených hluku, chemickým látkam, či alergénom a výskyt hlásených CHzP je v SR nepomerne malý [10]. Profesionálne intoxikácie nepatria v oboch našich republikách, v ČR a SR, medzi 9 najčastejšie hlásených chorôb z povolania [13]. Detailnejšie porovnávanie incidencie vybraných profesionálnych ochorení v ČR a SR poskytujú niektoré novšie literárne údaje [3, 5, 13]. K poklesu CHzP prispieva s určitosťou aj činnosť PZS, ktorá v rámci vstupných LPP „vychytáva“ zamestnancov nevhodných pre konkrétny výkon práce a pri periodických LPP včas odporúča pre zmeny zdravotného stavu zamestnávateľovi dočasné alebo trvalé obmedzenie, preradenie v niekto­rých oblastiach pracovnej činnosti s cieľom predísť chorobám z povolania. Kľúčovú úlohu PZS pri posudzovaní spôsobilosti na prácu v rámci LPP v ČR zdôrazňujú aj Jarolímek a Urban [8]. Úlohou PZS je, aby pri zistení zdravotnej zmeny ovplyvňujúcej pracovnú spôsobilosť zamestnanca zo všeobecných príčin alebo pri ohrození chorobou z povolania zamestnávateľovi špecifikovala charakter, rozsah a trvanie obmedzenia. Nie je zriedkavosťou, že zamestnávateľ nemá dostatok vhodných pracovných pozícií pre pracovníkov s obmedzenou pracovnou spôsobilosťou. Po prepustení z práce je týmto osobám problém nájsť si ďalšie zamestnanie a často následne rozširujú rady nezamestnaných, niekedy invalidných. Občas sa stáva, že niektoré osoby, ktoré pri LPP nemali zistenú chorobu z povolania, avšak nevyhoveli požiadavkám práce zo zdravotných dôvodov, sa dožadujú uznania choroby z povolania.

Treba vnímať, že množstvo pracovných činností je spojené s pôsobením viacerých faktorov pracovného prostredia rozdielnej intenzity a trvania, čím sa môže uplatniť sumácia, niekedy aj zvyšovanie nežiaducich účinkov na zdravie. Je pozoruhodné, že značná časť profesionálnych ochorení, hlavne chorôb z DNJZ končatín ale aj infekčných, alergických, niektorých kožných ochorení, kde sa uplatňuje do značnej miery aj faktor individuálnej vnímavosti jednotlivca, nepostihuje CHzP len pracovníkov zaevidovaných vo výkone rizikovej práce, v 3. a 4. kategórii. V r. 2014 bola hlásená cca polovica ochorení z DNJZ horných končatín v SR u zamestnancov evidovaných v 1. a hlavne v 2. kategórii prác. Na stránkach Pracovního lékařství bolo zdôraznené, že kategorizácia je najefektívnejšia u faktorov pracovného prostredia s prahovým účinkom, negatívom môže byť podcenenie primárnej prevencie CHzP po zaradení do 1. a 2. kategórie, kde sa v ČR vyskytlo, podobne ako v SR, okolo polovice CHzP mimo kategórií rizikových prác [12].

Napriek tomu, že počet zamestnancov evidovaných v riziku fyzickej záťaže končatín v SR klesol za 10 rokov o 31 %, počet CHzP z DNJZ nesleduje tieto zmeny. Je pravidlom, že v každom prípade dôvodného podozrenia na CHzP je potrebné okrem klinickej dokumentácie aj overenie o miere expozície v práci, z RÚVZ ako podklad pre prípadné hlásenie CHzP aj z nerizikovej kategórie 1. a 2. (napr. infekčné choroby u zdravotníkov, alergické profesionálne ochorenia, akútne otravy za havarijných situácií a i.).

V predloženej štúdii sme uviedli, že v desaťročnom období sa ženy podieľali na celkovom výskyte CHzP v 36, 8 %. Kneidlová a Hrnčíř pri posúdení 3.505 CHzP u žien v rokoch 2001–2006 zistili, že na ženy v ČR pripadlo – obdobne ako v našom súbore – okolo 40 % CHzP, najviac kožných a infekčných chorôb z oblasti zdravotníctva a spracovateľského priemyslu [9]. V súčasnosti sa dostáva do popredia u žien aj choroba z DNJZ končatín.

Psychická pracovná záťaž nebola v minulosti začlenená v SR do rizikovej kategórie prác. Počet pracovníkov vystavených nadmernej psychickej záťaži sa zvyšuje hlavne v rámci dohľadu PZS a po zhodnotení v zmysle súčasnej legislatívy je možné zaradiť niektoré práce do 3. kategórie. Príkladom môže byť odhalenie tejto záťaže u pracovníčok v domovoch sociálnej starostlivosti [7].

Pokrytie PZS bolo v r. 2014 u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v 75 %. V priebehu rokov 2005 až 2014 klesol počet zamestnancov, hlavne žien vystavených rizikovej práci, v 3. a predovšetkým v 4. kategórii, obzvlášť u žien.

S ohľadom na migráciu za prácou môže byť, hlavne v budúcnosti, určitá časť profesionálnych ochorení následkom rizikovej práce vykonávanej v zahraničí. Profesionálne infekcie z pracovných pobytov, vojenských misií sú doteraz v SR sporadické.

ZÁVER

Choroby z povolania patria medzi preventabilné ochorenia. Ich výskyt by mal byť za ideálnej situá­cie pri zabezpečení optimálnych podmienok bezpečnosti práce, ochrany a podpory zdravia pri práci minimalizovaný. Z historického pohľadu dochádza aj k rôznym zmenám v znalostiach o škodlivosti faktorov v pracovnom prostredí, čo môže viesť k ich odstraňovaniu, izolovaniu škodlivého faktora od pracovníkov pomocou rôznych technických opatrení, zmenám v technológiách, v organizácii práce a i. Niektoré CHzP sa stali v SR minulosťou (emfyzém fúkačov skla, bysinóza). Nečakane sa objavili, respektive objavujú iné (vinylchloridová choroba, zhubné nádory z novšie dokázaných humánnych karcinogénov). Negatívom môže byť aj podcenenie primárnej prevencie CHzP po zaradení do 1. a 2. kategórie – t. č. sa ukazuje, že okolo polovice CHzP je mimo kategórií rizikových prác.

K poklesu CHzP v SR prispieva primárne zlepšenie pracovných podmienok, legislatíva a s určitosťou aj činnosť pracovných zdravotných služieb (PZS) dohliadajúcich na pracovné prostredie a zdravotný stav zamestnancov.

Do redakce došlo dne 21. 3. 2016.

Do tisku přijato dne 1. 4. 2016.

Adresa pro korespondenci:

prof. MUDr. Jana Buchancová, CSc.

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin

Malá Hora 4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: buchancova@jfmed.uniba.sk


Zdroje

1. Buchancová, J., Legáth, Ľ., Hudečková, H., Murajda, L. Retrospektívna trendová štúdia chorôb z povolania a posúdenie kapacít pracovného lekárstva na Slovensku. Interná medicína, 2008, 8, 12, s. 629–645.

2. Buchancová, J., Legáth, Ľ., Bátora, I., Osina, O., Machata, M., Švihrová, V., Hudečková, H., Záborský, T. Dlhodobé sledovanie výskytu profesionálnych zhubných nádorov dýchacieho systému na Slovensku. I. časť. Pracov. Lék., 2010, 62, 3, s. 109–124.

3. Buchancová, J., Švihrová, V., Legáth, Ľ., Bátora, I., Záborský, T., Rozborilová, E., Urban, P., Fenclová, Z., Zibolenová, J., Osina, O., Janoušek, M., Hudečková, H. Profesionálna TBC na Slovensku a v Českej republike. Epidemiol. Microbiol. Imunol., 2014, 63, 3, s. 200–205.

4. Buchancová, J., Švihrová, V., Legáth, L., Osina, O., Hudečková, H., Zibolenová, J. Silikóza a banícka pneumokonióza na Slovensku v rokoch 1981 až 2010. Pracov. Lék., 2012, 64, 2–3, s. 62–70.

5. Buchancová, J., Švihrová, V., Legáth, Ľ., Osina, O., Urban, P., Fenclová, V., Zibolenová, J., Rošková, D., Murajda, L., Hudečková, H. Occupational viral hepatitis in Slovak and Czech Republic. Centr. Eur. J. Publ. Hlth., 2013, 21, 2, s. 92–97. ISSN 1210-7778.

6. Fenclová, Z., Urban, P., Pelclová, D., Voříšková, M., Havlová, D. Profesionální oněmocnění hlášená v České republice v roce 2012. Prakt. Lék., 2013, 93, 3, s. 93–99. ISSN 0032-739.

7. Hrušková, M. Vybrané fyzikálne a psychosociálne faktory pracovného prostredia ako problém verejného zdravotníctva. Dizertačná práca. Martin: JLF UK, 2013, 142 s.

8. Jarolímek, J., Urban, P. Twenty year development od occupational diseases in the Czech Republic medical and geographical aspects. Centr. Eur. J. Public Health, 2014, 22, 4, s. 251 –256.

9. Kneidlová, M., Hrnčíř, E. Occupational health impairments in women reported in the Czech Republic in 2001–2006. Pracov. Lék., 2008, 60, 2, s. 68–73.

10. Legáth, Ľ. Choroby z povolania v SR z pohľadu klinického pracovného lekárstva. Pracov. Lék., 2010, 62, 4, s. 184–189.

11. Máslová, V., Nakládalová, M., Marečková, J. Syndrom karpálního tunelu. Pracov. Lék., 2013, 65, 3–4, s. 126–133.

12. Šplíchalová, A., Hrnčíř, K. Systém kategorizace prací ve vztahu k ochrane zdraví při práci. Pracov. Lék., 2011, 63, 3–4, s. 131–136.

13. Topolovská, Z., Varga, M. Pracovní lékařství v České a Slovenské republice. Srovnávací studie. Pracov. Lék., 2011, 63, 3–4, s. 37–143.

14. Virokannas, H., Pyykkö, I. Association of vascular and nerve disorders in vibration exposed workers. In: Proceedings 6th International conference on Hand-Arm vibration. Essen, Druckzentrum Sutter and Partner GmbH, 1993, s. 143–150. ISBN 3-88383-331-2.

15. ASTR Automatický systém triedenia rizík. Centrálny register rizikových prác. Úrad verejného zdravotníctva SR. Dostupné na www:< http://www.uvzsr.sk/ >

16. Zdravotnícka štatistika. Choroby z povolania, profesionálne otravy a iné poškodenia zdravia v práci v SR. Bratislava, UZIŠ – NCZI, 2005–2014, zošity č. 6.

17. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 30e, ods. 4.

18. Zoznam chorôb z povolania SR. Príloha č. 1 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z.

19. Vyhláška MZ SR č. 208/2014 o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.

Štítky
Hygiena a epidemiológia Hyperbarická medicína Pracovné lekárstvo

Článok vyšiel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 1-2

2016 Číslo 1-2
Najčítanejšie tento týždeň
Najčítanejšie v tomto čísle
Kurzy

Zvýšte si kvalifikáciu online z pohodlia domova

Hereditární TTR amyloidóza – vzácné, nebo jen neodhalené onemocnění? 2. díl
nový kurz

Eozinofilní granulomatóza s polyangiitidou

Betablokátory a Ca antagonisté z jiného úhlu
Autori: prof. MUDr. Michal Vrablík, Ph.D., MUDr. Petr Janský

Autori: doc. MUDr. Petr Čáp, Ph.D.

Farmakoterapie akutní a chronické bolesti

Všetky kurzy
Prihlásenie
Zabudnuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte sa

Zabudnuté heslo

Zadajte e-mailovú adresu, s ktorou ste vytvárali účet. Budú Vám na ňu zasielané informácie k nastaveniu nového hesla.

Prihlásenie

Nemáte účet?  Registrujte sa