Logo  preLekára.sk
Prihlásiť
  • Články
    • Z medicíny
  • Časopisy
  • Kurzy
  • Témy
  • Kongresy
  • Videa
  • Podcasty
  • Kariéra
  • Kalendár kongresov
Odoberajte náš newsletter
Logo preLekára.sk
  • Články
    Články
    • Z medicíny

    Top novinky

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
  • Časopisy
    Časopisy

    Top články

    Spectral characteristics of urine from patients with end-stage kidney disease analyzed using Raman Chemometric Urinalysis (Rametrix)
    cagA gene EPIYA motif genetic characterization from Colombian Helicobacter pylori isolates: Standardization of a molecular test for rapid clinical laboratory detection
    Human-raptor conflict in rural settlements of Colombia
    Maternal depressive symptoms and children’s cognitive development: Does early childcare and child’s sex matter?

    Nové číslo

    2
    Časopis lékařů českých
    2026:Číslo 2
  • Kurzy
    Kurzy
  • Témy
    Témy

    Top novinky

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Len pre vás

    Staňte sa súčasťou komunity a získajte prístup k obsahu na mieru.

    Prihlásiť
  • Kongresy
    Kongresy
  • Videa
    Videa

    Nové videá

    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    VIDEOPREZENTACE OHD 2023: Současné trendy v léčbě CML a ALL
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
    Záznam webinára Cielená diagnostika a liečba získanej hemofílie A z 26.1.2023
  • Podcasty
    Podcasty

    Najčítanejšie

    Litiáza dolného kalichu: Kedy s liečbou počkať a kedy zasiahnuť?
    Ako vyberať endpointy klinických štúdií
    Prečo onkológia potrebuje inovatívne dizajny a reálne dáta
    Aká dôležitá je štatistická významnosť
  • Kariéra
    Kariéra

    Odporúčané pozície

  • Kalendár kongresov
    Kalendár kongresov
SK logo
    Články
    • Z medicíny
    Časopisy
    Kurzy
    Témy
    Kongresy
    Videa
    Podcasty
    Kariéra
    Kalendár kongresov

    © 2008-2026 MeDitorial | ISSN 1803-6597
    Stránky preLekára.sk sú určené výhradne odborníkom v zdravotníctve. Čítajte prehlásenie a Zásady spracovania osobných údajov.

    Prihlásiť
    preLekára.skTémaHemofília
    Z medicíny

    FEIBA pro kontrolu krvácení u získané hemofilie A − data z registru FAIR

    Téma: Hemofília
    1. augusta 2018
    3 min čítania

    Data získaná z italského registru pacientů se získanou hemofilií A léčených s bypassovým přípravkem FEIBA (aPCC) potvrdila jeho bezpečnost, a to i při kombinované léčbě aPCC s antifibrinolytiky.

    Získaná hemofilie A

    Získaná hemofilie A (AHA) je vzácné krvácivé onemocnění způsobené spontánním výskytem autoprotilátek proti koagulačnímu faktoru VIII (FVIII). Vyskytuje se u žen i mužů, kteří měli dříve normální hemostázu. Krvácivé problémy u AHA mohou být závažné až život ohrožující a vyžadují promptní řešení, ve většině případů s využitím bypassových přípravků.

    Reklama

    Registr FAIR

    Studie italských autorů byla zaměřena na využití koncentrátu aktivovaného protrombinového komplexu (aPCC, známého pod značkou FEIBA) u pacientů s AHA. FAIR je retrospektivně-prospektivní registr, do kterého bylo zapojeno 12 italských léčebných center. Zařazeni byli pacienti z období leden 2003 až prosinec 2012 v rámci retrospektivní části studie a z období leden 2013 až prosinec 2015 v rámci prospektivní části studie. Cílem studie bylo posoudit dávkování aPCC, délku trvání léčby, její efektivitu a bezpečnost. V rámci registru nebyl používán žádný jednotný léčebný protokol, antifibrinolytika byla podávána dle rozhodnutí ošetřujícího lékaře. 

    Reklama

    Relaps krvácení byl definován jako jakékoliv krvácení, které se objevilo v průběhu jednoho měsíce po získání kontroly u první krvácivé epizody. Krátkodobá profylaxe byla definována jako podávání aPCC v nižším dávkování po dobu minimálně 1 týdne po zvládnutí akutního krvácení. Anamnestická odpověď byla definována jako vzestup titru inhibitoru po léčbě aPCC.

    Výsledná zjištění

    Analyzována byla data od 56 pacientů. AHA byla klasifikována jako idiopatická u 29 (51,8 %) z nich, jako spojená s malignitou u 9 (16,1 %) a s autoimunitním onemocněním u 8 (14,3 %) pacientů. Čtyři pacientky byly těhotné (7,1 %) a u 11 (19,6 %) nemocných byla příčina AHA jiná.

    Jako první linie léčby byla aPCC podána 82,2 % pacientů, průměrná dávka činila 72,6 ± 26,6 IU/kg. Medián doby podávání léčby činil 8 dnů (interkvartilní rozmezí [IQR] 1–48), léčba byla hodnocena jako efektivní u 96,4 % krvácení. Pouze aPCC v rámci léčby dostávalo 21 pacientů, délka podávání činila průměrně 11,6 dne (SD ±9,1). Kombinovaná léčba aPCC a antifibrinolytiky byla podávána u 35 pacientů, průměrně po dobu 9,7 dne (SD ±9,5), tj. došlo ke snížení délky léčby o 16,3 %.

    Celkově bylo u všech pacientů hodnoceno 101 krvácení, z nichž 39 bylo klasifikováno jako závažných (dle definice ISTH). Z celkového počtu krvácení bylo nejvíce zastoupeno krvácení do svalu, kožní krvácení a krvácení do močového systému. Antifibrinolytika byla v závislosti na závažnosti krvácení a na jeho vyhodnocení ošetřujícím lékařem použita u 39,6 % hodnocených krvácení; jejich podávání bylo zaznamenáno častěji u pacientů sledovaných v rámci prospektivní části studie. Více než polovina pacientů léčených aPCC v kombinaci s antifibrinolytiky měla závažnou přidruženou chorobu, z nich 40 % trpělo těžkým kardiovaskulárním onemocněním (infarkt myokardu, ischemická CMP či ischemická kardiomyopatie). Kombinovaná léčba zahrnující aPCC a antifibrinolytika byla dobře tolerovaná, nebyla hlášena žádná tromboembolická příhoda.

    U 89,3 % pacientů byla alespoň 1× zahájena imunosupresivní terapie s cílem eradikace inhibitoru. Krátkodobá profylaxe s nízkými dávkami aPCC pro prevenci relapsu krvácení byla zahájena u čtvrtiny pacientů po první epizodě krvácení. Průměrná dávka aPCC pro profylaxi dosáhla 54,2 ± 23,0 IU/kg. Profylaxe byla podávána průměrně 20,5 ± 17,6 dne, průměrná frekvence infuzí byla 1× za 24 hodin.

    Relaps krvácení byl signifikantně vyšší ve skupině pacientů, kteří nedostávali profylaxi aPCC (p < 0,05). Anamnestická odpověď byla zaznamenána u 5,9 % léčených krvácení. Medián vzestupu titru inhibitoru byl 9,3 BU (IQR 0,6–41,8) 6 dnů (medián) od zahájení léčby (IQR 2–19). V celé sledované skupině pacientů s AHA nebyla zaznamenána žádná tromboembolická nežádoucí příhoda. Celková mortalita mezi pacienty v registru FAIR činila 14,3 %, což je méně než v jiných publikovaných studiích.

    Diskuse

    Studie FAIR je druhou největší studií přinášející data o použití aPCC v léčbě AHA. Na rozdíl od největší publikované studie u AHA s daty týkajícími se mimo jiné aPCC (registr EACH2) byla však v rámci registru FAIR data u téměř poloviny pacientů získána prospektivně. Medián věku pacientů v registru FAIR byl nižší než v registru EACH2. Data získaná v rámci registru FAIR také dokladují pozitivní klinickou odpověď na kombinovanou léčbu aPCC a antifibrinolytiky, nicméně autoři zdůrazňují, že tato data musejí být ještě potvrzena ve větší klinické studii.

    Relaps krvácení po první epizodě u pacientů s AHA představuje obecně více než 20 %. Data získaná z registru FAIR ukázala, že krátkodobá profylaxe s aPCC vedla k efektivní prevenci většiny relapsů krvácení. 90,6 % relapsů krvácení bylo zaznamenáno u nemocných bez profylaxe aPCC.

    Pacienti s anamnestickou odpovědí na léčbu aPCC nebyli léčeni po delší dobu a nepotřebovali vyšší dávky aPCC a současně neměli závažnější krvácení či horší výsledky než ostatní pacienti.

    Závěr

    Lze tak shrnout, že registr FAIR ukázal velmi zajímavé výsledky použití aPCC i kombinace aPCC a antifibrinolytik u pacientů se získanou hemofilií A, které mohou být užitečné v klinické praxi.

    (eza)

    Zdroj: Zanon E., Pasca S., Santoro C. et al. Activated prothrombin complex concentrate (FEIBA®) in acquired haemophilia A: a large multicentre Italian study – the FAIR Registry. Br J Haematol 2018 Mar 12, doi: 10.1111/bjh.15175 [Epub ahead of print].

    Navštivte také webové stránky www.hemofilie.cz.

    Tagy:

    Hematológia

    Partner

    Shire

    Populárne články

    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatia (CIDP) je imunopatologicky sprostredkované ochorenie postihujúce myelín periférnych nervov. Nasledujúci stručný prehľad okrem iného vychádza z odporúčaní EAN/PNS 2021 pre diagnostiku a liečbu CIDP.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.

    Súvisiace

    Reklama

    Odporúčané

    Reklama
    Z medicíny
    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    S MUDr. Robertem Šáhó o dnešním pohledu na mukopolysacharidózy: Od fatální prognózy k novým nadějím a možnostem léčby

    16. marca 2026
    16. marca 2026
    Mukopolysacharidózy (MPS) patří mezi lysosomová střádavá onemocnění s typicky multisystémovým postižením – od kraniofaciální dysmorfie a skeletálních změn přes kardiální komplikace až po neurologické symptomy. Přestože jde převážně o dětské pacienty s často závažnou prognózou, možnosti léčby se v posledních letech výrazně rozšířily: od transplantace hematopoetických kmenových buněk přes enzymovou substituční terapii až po rozvíjející se genové přístupy. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze, kde je soustředěna péče o pacienty s MPS z celého Česka, vysvětluje, na které varovné klinické znaky bychom měli myslet, jak prakticky postupovat v diagnostice a proč je časné stanovení diagnózy klíčové pro skutečný přínos léčby i kvalitu života dítěte a jeho rodiny.
    Z medicíny
    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    Nejnovější pokroky v péči o pacienty s NCL2: Kauzální léčba je v Česku dostupná, klíčem k úspěchu je včasná diagnostika

    9. marca 2026
    9. marca 2026
    Neuronální ceroidní lipofuscinóza typu 2 (NCL2) je vzácné neurodegenerativní onemocnění, které se typicky manifestuje v raném dětství farmakorezistentní epilepsií, ataxií a progresivní ztrátou nabytých dovedností. Díky dostupnosti kauzální enzymové substituční terapie se však nyní prognóza pacientů výrazně zlepšila – za předpokladu včasné diagnostiky. MUDr. Robert Šáhó z Kliniky pediatrie a dědičných poruch metabolismu 1. LF UK a VFN v Praze – jediného pracoviště v Česku specializovaného na léčbu NCL2 – v následujícím rozhovoru shrnuje, na které klinické příznaky myslet, jak urychlit diagnostiku a proč je role praktického lékaře pro děti a dorost v časném záchytu onemocnění naprosto klíčová.
    Z medicíny
    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Subkutánne vs. intravenózne imunoglobulíny u pacientov s CLL

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie11. februára 2026
    Sekundárna protilátková imunodeficiencia patrí medzi bežné komplikácie pacientov s chronickou lymfocytovou leukémiou (CLL) a infekcie sú najčastejšie príčinou smrti týchto pacientov spolu so sekundárnymi malignitami. Hypogamaglobulinémiu možno riešiť podávaním substitučnej imunoglobulínovej terapie (IGRT). Okrem klasickej intravenóznej formy (IVIG) je dostupná aj forma subkutánna (SCIG). Porovnaniu ich účinnosti pri sekundárnej imunodeficiencii pacientov s CLL sa venovala retrospektívna talianska štúdia zverejnená v časopise Current Oncology.
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Poznatky z reálnej praxe prezentovanej v nižšie citovanej práci gréckych autorov ukazujú, že podanie facilitovaných subkutánnych imunoglobulínov (fSCIG) je u pacientov so sekundárnou imunodeficienciou sprevádzajúcou hematologickú malignitu účinné a znižuje potrebu podpornej starostlivosti v nemocnici.
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Rekombinantnou hyaluronidázou facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia (fSCIG) umožňuje podávať väčšie objemy v dlhších intervaloch a v domácom prostredí, bez nutnosti prítomnosti zdravotníka. Nižšie citovaná štúdia prináša bližší pohľad na to, ako sa fSCIG reálne používa u seniorov s imunodeficienciami −⁠ primárnymi (PID) aj sekundárnymi (SID) −⁠ a aké sú praktické parametre, bezpečnosť a vykonateľnosť jej domácej aplikácie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Chronická zápalová demyelinizačná polyradikuloneuropatie (CIDP) je označenie pre skupinu získaných dysimunitných periférnych neuropatií. Nasledujúci prehľad stručne uvádza základné možnosti v rámci iniciálnej aj udržiavacej terapie a jej hodnotenie.
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Z medicíny
    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Aktuálne možnosti terapie chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP)

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie1. decembra 2025
    Z medicíny
    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    CIDP: epidemiológia, klinický obraz a diagnostika v kocke

    1. decembra 2025
    1. decembra 2025
    Z medicíny
    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Facilitovaná subkutánna imunoglobulínová terapia u seniorov s imunodeficienciami v reálnej praxi

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie6. februára 2026
    Z medicíny
    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    fSCIG v reálnej klinickej praxi u pacientov s hematologickými malignitami

    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026
    Téma: Primárne a sekundárne imunodeficiencie9. februára 2026