Mondorova choroba ako prvý príznak karcinómu prsníka

Mondor’s disease as the initial presentation of breast cancer

Introduction: Mondor’s disease is a rare form of superficial thrombophlebitis most commonly affecting the superficial veins of the anterior chest wall and breast. In most cases, it is a benign and self-limiting condition; however, it may occasionally be associated with breast malignancy. The aim of this paper is to present a case report of a patient in whom Mondor’s disease was the first clinical manifestation of breast cancer.

Case report: A 30-year-old female patient presented with a painful subcutaneous streak on the left breast extending caudally to the anterior abdominal wall. Clinical examination and ultrasonography confirmed Mondor’s disease with findings of superficial thrombophlebitis and absence of blood flow on Doppler imaging. Additional breast ultrasound revealed a suspicious hypoechoic lesion measuring 10.4 mm in the left breast. Core needle biopsy confirmed invasive no special type carcinoma, grade 2, hormone receptor-positive, HER2--negative, and molecular subtype Luminal A. The patient underwent breast-conserving surgery with sentinel lymph node biopsy. The postoperative course was uneventful. Complete resolution of thrombophlebitis occurred 8 weeks later.

Conclusion: Mondor’s disease may represent the first clinical manifestation of breast cancer. Patients presenting with newly developed superficial thrombophlebitis of the breast or chest wall should undergo thorough clinical and imaging evaluation of the breasts to exclude underlying malignancy. Early diagnosis enables timely oncological treatment and improves patient prognosis.

Keywords:

breast cancer – Mondor’s disease – superficial thrombophlebitis – paraneoplastic sign

Authors: M. Smolár ¹; L. Juríčková ¹; D. Musová ¹; I. Daňová ¹; M. Mišánik ¹; Z. Gešvandtner Trabalková ^2,3 ; J. Miklušica ¹
Authors‘ workplace: Klinika všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie JLF UK a UN Martin, Slovenská republika ¹; Rádiologická klinika JLF UK a UN Martin, Slovenská republika ²; Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc ³
Published in: Rozhl. Chir., 2026, roč. 105, č. 8, s. 404-408.
Category: Case Report
doi: https://doi.org/10.48095/ccrvch2026494

Overview

Úvod: Mondorova choroba predstavuje zriedkavú formu povrchovej tromboflebitídy postihujúcej najčastejšie povrchové žily prednej hrudnej steny a prsníka. Vo väčšine prípadov ide o benígne a spontánne ustupujúce ochorenie, avšak v niektorých prípadoch môže byť asociované s malignitou prsníka. Cieľom práce je prezentovať kazuistiku pacientky, u ktorej bola Mondorova choroba prvým klinickým prejavom karcinómu prsníka.

Kazuistika: 30-ročná pacientka bola vyšetrená pre bolestivý podkožný pruh na ľavom prsníku s propagáciou na prednú brušnú stenu. Klinický a ultrazvukový nález zodpovedal Mondorovej chorobe s obrazom povrchovej tromboflebitídy bez detekcie prietoku pri Dopplerovskom vyšetrení. Pri doplnení ultrasonografie prsníkov bola v ľavom prsníku identifikovaná suspektná hypoechogénna lézia veľkosti 10,4 mm. Biopsia potvrdila invazívny karcinóm NST, G2, hormonálne pozitívny, HER2 negatívny, molekulového subtypu Luminal A. Pacientka absolvovala prsník zachovávajúci chirurgický výkon s biopsiou sentinelovej lymfatickej uzliny. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Úplná regresia tromboflebitídy nastala po 8 týždňoch.

Záver: Mondorova choroba môže predstavovať prvý klinický prejav karcinómu prsníka. U pacientiek s novovzniknutou povrchovou tromboflebitídou prsníka alebo hrudnej steny je potrebné realizovať dôsledné klinické a zobrazovacie vyšetrenie prsníkov s cieľom vylúčenia malignity. Včasná diagnostika umožňuje skoré zahájenie adekvátnej onkologickej liečby a zlepšenie prognózy pacientky.

Klíčová slova:

karcinóm prsníka – Mondorova choroba – tromboflebitída povrchových žil – paraneoplastický príznak

Úvod

Mondorova choroba je zriedkavá klinická jednotka s nedostatočne známou etiológiou. Manifestuje sa ako tromboflebitída povrchovej žily na rôznych častiach tela s povrazovitou podkožnou induráciou. V niektorých prípadoch môže ísť aj o lymfangitídu, prípadne o kombinované postihnutie žily a lymfatickej cievy [1]. Chorobu prvýkrát opísal Faage v roku 1869 ako formu sklerodermie. V roku 1939 ju francúzsky chirurg Henri Mondor (1885–1962) popísal ako povrchovú tromboflebitídu žíl prednej steny hrudníka a choroba nesie jeho meno dodnes [2].

Mondorova choroba môže postihnúť povrchový žilový systém na rôznych častiach tela. Okrem typickej tromboflebitídy povrchových žíl hrudníka sa môže vyskytnúť aj v inguinách, na penise (tzv. penilná Mondorova choroba), na ramene a v axile [3]. Výskyt Mondorovej choroby v axile je úzko spätý s chirurgickým zákrokom v tejto oblasti (biopsiou sentinelovej uzliny, cielenou axilárnou disekciou, resp. s axilárnou disekciou) pri karcinóme prsníka. Označuje sa aj ako axillary web syndrome (AWS) a podrobne bol opísaný Moskovitzom v roku 2001 [4]. Výskyt AWS po operácii v axile varíruje v rozmedzí 6–86 %, v závislosti od rozsahu výkonu a poškodenia lymfatickej drenáže [5].

Napriek tomu, že neexistuje formálna klasifikácia jednotlivých typov Mondorovej choroby, tromboflebitída v oblasti anterolaterálnej torakoabdominálnej steny sa označuje ako originálna Mondorova choroba. Flebitídy v ostatných lokalitách sa označujú ako varianty Mondorovej choroby [6]. V počiatočnom štádiu Mondorovej choroby vzniká trombóza cievy, ktorá je následne obliterovaná fibrínom a zápalovými bunkami. Spojivové tkanivo v stene cievy vytvára induráciu, ktorá sleduje priebeh postihnutej žily. Rekanalizácia prebieha až niekoľko týždňov [7].

Výskyt Mondorovej choroby je pomerne vzácny. Údaje z mamárnych pracovísk uvádzajú incidenciu 0,07–0,96 %. Vyskytujú sa prevažne u žien vo veku 30–60 rokov, pričom sa nezistil rozdiel medzi jednotlivými rasami [8]. Skutočná incidencia je však pravdepodobne vyššia, keďže značná časť odznie spontánne bez liečby. Väčšina prípadov je idiopatických (45 %). Príčinami sekundárnej Mondorovej choroby sú v 20 % iatrogénne vplyvy (operácia, rádioterapia, hormonálna liečba), v 22 % trauma (náročná fyzická aktivita, bodybuilding, úrazy, tesná podprsenka) a 5 % je spojených s výskytom karcinómu prsníka [6,9].

V diagnostike dominuje klinický nález a ultrazvukové vyšetrenie, kde sa v mieste hmatateľného pruhu ukáže nestlačiteľná hypoechogénna tubulárna štruktúra. V niektorých prípadoch je viditeľný aj intraluminálny trombus [10]. Mamografické vyšetrenie zobrazí lineárnu denzitu v podkoží prsníka. V zriedkavých prípadoch je prítomná denzita indikujúca zhubné nádorové postihnutie prsníka [11].

Väčšina idiopatických prípadov Mondorovej choroby nevyžaduje liečbu a v priebehu 4–8 týždňov odznie spontánne. Pri bolestivých formách sú efektívne nesteroidné antiflogistiká. V každom prípade je však nutné myslieť na sekundárnu Mondorovu chorobu a pátrať po vyvolávajúcej príčine, vrátane karcinómu prsníka [12].

Kazuistika

Pacientka, 30 rokov, bola bola vyšetrená v mamárnej ambulancii Kliniky všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin pre bolestivý pruh na ľavom prsníku (obr. 1), ktorý siahal kaudálne až na brušnú stenu (obr. 2). V anamnéze pacientka uviedla užívanie hormonálnej antikoncepcie, neuvádzala žiadny úraz či chorobný stav v uvedenej oblasti. V gynekologickej anamnéze uviedla jeden spontánny pôrod pred 2 rokmi, dieťa dojčila 2 mesiace. Počas dojčenia nemala mastitídu ani iné ťažkosti s prsníkmi.

Koža nad indurovaným pruhom nebola inflamovaná, pri klinickom vyšetrení prsníkov sme neodhalili žiadnu hmatnú rezistenciu. Lymfatické uzliny v oboch axilách neboli zväčšené. Ako pracovná diagnóza bola stanovená Mondorova choroba.

V rámci diagnostiky bolo pacientke realizované ultrazvukové vyšetrenie, v B-móde aj farebným Dopplerom, kde bola zobrazená dilatovaná nekompresibilná povrchová véna so známkami tromboflebitídy, bez detekcie toku (obr. 3, 4).

Okrem indurovanej povrchovej vény boli ultrazvukom vyšetrené aj prsníky, kde bola vľavo nájdená hypoechogénna lézia. Následne bola pacientka vyšetrená mamodiagnostikom, ktorý potvrdil nález suspektnej lézie veľkosti 10,4 mm (obr. 5), doplnil mamografiu a urobil cielenú core biopsiu.

Výsledok histológie potvrdil invazívny karcinóm NST, G2, ER 50 %, PR 100 %, Ki67 cca 10–15 % HER2 negat. (skóre 0), molekulová klasifikácia Luminal A. Pacientka bola predvedená mamárnej komisii, kde bola indikovaná lumpektómia s biopsiou sentinelovej lymfatickej uzliny. Operácia bola realizovaná o 4 týždne od prvej návštevy v mamárnej ambulancii. Prebehla bez komplikácií a pacientka bola prepustená do domácej starostlivosti na 1. pooperačný deň. Po zhojení rany bol ďalší manažment liečby riadený onkológom. Pri pooperačnej kontrole na 12. pooperačný deň stále pretrvávala tromboflebitída na ľavom prsníku a hrudníku. V pooperačnom období bol pacientke aplikovaný nízkomolekulový heparín v profylaktickej dávke po dobu 28 dní. Úplné vymiznutie tromboflebitídy bolo potvrdené až o 8 týždňov od operácie. Axilárny web syndróm nebol u pacientky pozorovaný.

Diskusia

Mondorova choroba predstavuje zriedkavé benígne ochorenie povrchového venózneho systému, ktoré však môže byť prvým klinickým prejavom závažnejšieho základného ochorenia vrátane karcinómu prsníka. V prezentovanom prípade bola práve bolestivá povrchová tromboflebitída prvým symptómom doposiaľ nediagnostikovaného invazívneho karcinómu prsníka. Kazuistika tak poukazuje na význam dôslednej diferenciálnej diagnostiky pri zdanlivo banálnych povrchových flebitídach v oblasti hrudníka a prsníka.

Vzťah medzi Mondorovou chorobou a karcinómom prsníka je známy už niekoľko desaťročí, avšak jeho presný patofyziologický podklad nie je jednoznačne objasnený. Predpokladá sa, že nádorové ochorenie môže indukovať lokálny zápal, kompresiu povrchových žíl alebo hyperkoagulačný stav vedúci k trombóze povrchového venózneho systému [6]. Novšie práce zároveň poukazujú na význam interakcie medzi nádorovým mikroprostredím, zápalovou odpoveďou a koagulačnou kaskádou. Významnú úlohu môže zohrávať proces NETosis (neutrophil extracellular trap formation), pri ktorom neutrofily vytvárajú extracelulárne siete podporujúce trombogenézu a progresiu nádoru [13]. Tento mechanizmus môže predstavovať jedno z možných vysvetlení vzniku povrchovej tromboflebitídy aj pri relatívne malých nádorových léziách prsníka.

Literárne údaje uvádzajú asociáciu karcinómu prsníka s Mondorovou chorobou približne v 5 % prípadov, pričom niektoré práce naznačujú ešte vyšší výskyt pri cielene vyšetrených pacientkach [14]. V nami prezentovanom prípade bola diagnostika malígneho procesu možná práve vďaka dôslednému sonografickému vyšetreniu prsníkov napriek absentujúcemu palpačnému nálezu. Z klinického pohľadu je významné, že pacientka patrila do vekovej skupiny, v ktorej sa karcinóm prsníka vyskytuje menej často. Mladší vek preto môže viesť k podceneniu symptómov a oneskoreniu diagnostiky. Prítomnosť hormonálnej antikoncepcie mohla predstavovať dodatočný protrombotický faktor, ktorý sa podieľal na vzniku tromboflebitídy. Kombinácia lokálneho nádorového procesu a systémovej hyperkoagulability mohla vytvoriť predispozíciu k rozvoju Mondorovej choroby [15]. Napriek tomu nemožno jednoznačne určiť, či bola tromboflebitída spôsobená priamo nádorovým ochorením alebo išlo o multifaktoriálny proces.

Diagnostika Mondorovej choroby je vo väčšine prípadov založená na klinickom obraze. Typická je bolestivá podkožná indurácia povrazcovitého charakteru, ktorá kopíruje priebeh postihnutej žily. Ultrasonografia predstavuje základné zobrazovacie vyšetrenie umožňujúce potvrdenie diagnózy. Charakteristickým nálezom je nekompresibilná tubulárna štruktúra bez prietoku pri Dopplerovskom vyšetrení [16]. V našom prípade ultrazvuk okrem potvrdenia tromboflebitídy identifikoval aj suspektnú hypoechogénnu léziu v prsníku, ktorá následne viedla k histologickému overeniu malignity. Tento fakt zdôrazňuje potrebu komplexného zobrazovacieho vyšetrenia prsníkov u každej pacientky s Mondorovou chorobou, predovšetkým pri absencii jasnej vyvolávajúcej príčiny. Niektorí autori odporúčajú pri idiopatickej Mondorovej chorobe rutinné mamografické a ultrazvukové vyšetrenie prsníkov vzhľadom na možnú asociáciu s karcinómom [14]. Hoci samotná Mondorova choroba je benígne a spontánne ustupujúce ochorenie, prehliadnutie základnej malignity môže mať závažné dôsledky pre prognózu pacientky. V prezentovanom prípade bol nádor diagnostikovaný vo včasnom štádiu, čo umožnilo realizáciu prsník zachovávajúceho chirurgického výkonu v kombinácii s biopsiou sentinelovej lymfatickej uzliny.

Z terapeutického hľadiska neexistuje jednotný konsenzus v liečbe Mondorovej choroby. Väčšina autorov odporúča konzervatívny postup s použitím nesteroídnych antiflogistík, lokálnych prípravkov a observácie [17]. Antikoagulačná liečba nie je štandardne indikovaná, pokiaľ nie sú prítomné ďalšie tromboembolické rizikové faktory alebo rozsiahlejší trombotický proces. U našej pacientky bol nízkomolekulový heparín podávaný v rámci pooperačnej tromboprofylaxie po onkologickom chirurgickom výkone. Zaujímavým pozorovaním bolo pretrvávanie tromboflebitídy ešte aj v skorom pooperačnom období, pričom k úplnej regresii došlo až po 8 týždňoch. Tento priebeh korešponduje s literárnymi údajmi, podľa ktorých môže rekonvalescencia trvať niekoľko týždňov až mesiacov [18].

Kazuistika zároveň podporuje hypotézu, že Mondorova choroba môže byť paraneoplastickým príznakom alebo skorým markerom malignity prsníka. V klinickej praxi by preto mala každá pacientka s novovzniknutou povrchovou tromboflebitídou prsníka alebo prednej hrudnej steny absolvovať dôkladné klinické a zobrazovacie vyšetrenie prsníkov. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať pacientkam bez jasnej traumatickej alebo iatrogénnej etiológie. Včasná diagnostika karcinómu prsníka významne ovplyvňuje prognózu ochorenia a umožňuje menej radikálny terapeutický prístup.

Záver

Našou kazuistikou chceme poukázať na význam interdisciplinárnej spolupráce medzi chirurgom, mamodiagnostikom, rádiológom a onkológom. Aj zriedkavé a na prvý pohľad benígne ochorenia môžu predstavovať prvý prejav závažnej malignity. Dôsledný diagnostický algoritmus pri novovzniknutej povrchovej tromboflebitíde hrudnej steny, najmä pri absencii jednoznačnej príčiny, je preto nevyhnutný pre vylúčenie sekundárnej etiológie a zabezpečenie včasnej liečby základného ochorenia. Mondorova choroba by preto mala byť v klinickej praxi vnímaná nielen ako benígna tromboflebitída, ale aj ako možný marker malignity prsníka.

Konflikt záujmov

Autori článku prehlasujú, že nie sú v súvislosti so vznikom tohto článku v strete záujmov a že tento článok nebol publikovaný v žiadnom inom časopise, s výnimkou kongresových abstraktov a doporučených postupov.

Sources

1. Rountree KM, Barazi H, Aulick NF. Mondor disease. In: Treasure Island (FL): StatPearls Publishing 2022.

2. Kadyrova A, Abdullaeva A, Musaeva N et al. Clinical and ultrasound features of Mondor’s disease of the breast: a case series. Heart Vessels Transplant 2024; 8. doi: 10.24969/hvt.2023.428.

3. Koehler LA, Haddad TC, Hunter DW et al. Axillary web syndrome following breast cancer surgery: symptoms, complications, and management strategies. Breast Cancer (Dove Med Press) 2018; 11 : 13–19. doi: 10.2147/BCTT.S146635.

4. Moskovitz AH, Anderson BO, Yeung RSet al. Axillary web syndrome afteraxillary dissection. Am J Surg 2001; 181 (5): 434–439. doi: 10.1016/s0002-9610 (01) 00602-x.

5. Bergmann A, Mendes VV, de Almeida Dias R et al. Incidence and risk factors for axillary web syndrome after breast cancer surgery. Breast Cancer Res Treat 2012; 131 (3): 987–992. doi: 10.1007/s10549-011-1805-7.

6. Amano M, Shimizu T. Mondor’s disease: a review of the literature. Intern Med 2018; 57 (18): 2607–2612. doi: 10.2169/internalmedicine.0495-17.

7. Alvarez-Garrido H, Garrido-Ríos AA, Sanz--Muñoz C et al. Mondor’s disease. Clin Exp Dermatol 2009; 34 (7): 753–756. doi: 10.1111/j.1365-2230.2009.03430.x.

8. Salemis NS, Vasilara G, Lagoudianakis E. Mondor’s disease of the breast as a complication of ultrasound-guided core needle biopsy: management and review of the literature. Breast Dis 2015; 35 (1): 73–76. doi: 10.3233/BD-140374.

9. Tröbinger C, Wiedermann CJ. Bodybuilding-induced Mondor’s disease of the chest wall. Phys Ther Sport 2017; 23 : 133–135. doi: 10.1016/j.ptsp.2016.09.002.

10. Salemis NS, Merkouris S, Kimpouri K. Mondor’s disease of the breast. A retrospective review. Breast Dis 2011; 33 (3): 103–107. doi: 10.3233/BD-2012-0332.

11. Shetty MK, Watson AB. Mondor’s disease of the breast: sonographic and mammographic findings. AJR Am J Roentgenol 2001; 177 (4): 893–896. doi: 10.2214/ajr.177.4.1770893.

12. Pasta V, D’Orazi V, Sottile D et al. Breast Mondor’s disease: diagnosis and management of six new cases of this underestimated pathology. Phlebology 2015; 30 (8): 564–568. doi: 10.1177/0268355514553494.

13. Norouzi F, Eini P, Tahmasebi S. The role of NETosis in breast cancer: mechanistic insights and biomarker potential. Breast Cancer Res 2025; 27 (1): 180. doi: 10.1186/s13058-025-02136-0.

14. Catania S, Zurrida S, Veronesi P et al. Mondor’s disease and breast cancer. Cancer 1992; 69 (9): 2267–2270. doi: 10.1002/1097-0142 (199 20501) 69 : 9<2267:: aid-cncr2820690910>3.0.co; 2-u.

15. Mayor M, Burón I, de Mora JC et al. Mondor’s disease. Int J Dermatol 2000; 39 (12): 922–925. doi: 10.1046/j.1365-4362.2000.00018.x.

16. Yanik B, Conkbayir I, Oner O et al. Imaging findings in Mondor’s disease. J Clin Ultrasound 2003; 31 (2): 103–107. doi: 10.1002/jcu.10134.

17. Laroche JP, Galanaud J, Labau D et al. Mondor’s disease: what’s new since 1939? Thromb Res 2012; 130 (Suppl 1): S56–S58. doi: 10.1016/j.thromres.2012.08.276.

18. Kikano GE, Caceres VM, Sebas JA. Superficial thrombophlebitis of the anterior chest wall (Mondor’s disease). J Fam Pract 1991; 33 (6): 643–644.